Peter Wohlleben, autor bestselleru Tajný život stromov, sa s vami delí o to najdôležitejšie zo svojich poznatkov o lese: názorne, zábavnou formou a v prepojení s praxou. Lesy sú jeho prácou, práca so stromami zasa jeho životom. Zanietený lesník a autor Peter Wohlleben pri sprevádzaní lesom odovzdáva ľuďom svoje rozsiahle vedomosti o stromoch. Jeho kniha predstavuje výdatnú i pôsobivú cestu svetom objavovania. Autor fundovane zoznamuje čitateľov s najdôležitejšími listnatými i ihličnatými stromami: čím sú charakteristické, ktoré môžu počas búrky skutočne poskytnúť ochranu – a ktorým patrí budúcnosť. Objasňuje lásku k lesu a nové nadšenie pre palivové drevo. Rozpráva o líščích norách starých ako stredoveké hrázdené domy, o brezách, ktoré v noci upadajú do hlbokého spánku, a tiež o obdivuhodných schopnostiach lesných bukov. Vysvetľuje, ako sa ideálne obliecť do lesa a ako poľovačka v Nemecku zažila nevídanú obrodu. Prezrádza, čo majú spoločné bresty s jaseňmi, prečo sú jedle biele, hoci ihličnany, v podstate listnaté stromy a prečo aj stromy môžu vo svojom vnútri ukrývať veľa vody.

Ako prežiť v prírode

V knihe sa dočítate, ako sa orientovať v lese aj bez kompasu alebo GPS navigácie, ktoré bobule, huby, listy a výhonky sa dajú zbierať, trhať a konzumovať.

Nájdete v nej odpovede aj na ďalšie otázky:

• Kde môžete stanovať, zakladať oheň a grilovať?
• Ako správne rozlíšite stopy zvierat, kedy a kde možno najlepšie pozorovať divú zver?
• Ako sa úplne prirodzeným spôsobom chrániť pred komármi, lesnými mravcami a kliešťami?
• Čo sa dá zažiť v lese s deťmi a čo v noci, ktorú v prírode strávite sami?
• Ako sa z februárových, májových, augustových či novembrových potuliek lesom stane neopakovateľný zážitok?

Ukážka z knihy: 

Na huby!

Ak sa môžete voľne pohybovať po miestnych lesoch, to ešte neznamená, že ste vyčerpali všetky svoje práva. Nielenže tam smiete iba tak pobehovať, ale keď nájdete niečo jedlé, môžete to smelo odtrhnúť. Kde inde by si to človek mohol dovoliť? Predstavte si, že vlastníte malú záhradu s jahodovým záhonom. Plody práve dozreli, nejaká neznáma rodinka otvorí bráničku a naplní si prútený košík. Rastliny zostanú úplne prázdne a vaše sny o domácej marmeláde sa rozplynú. To je, samozrejme, prísne zakázané, ale iba pokiaľ ide o vašu záhradu. Naopak, keby ste vlastnili les, museli by ste strpieť nielen prítomnosť ľudí v ňom, ale aj zber akýchkowek plodov. V tomto prípade by však platilo malé obmedzenie: návštevníci by mohli pozbierať iba tolko, kolko by dokázali skonzumovať. Povolené je aj natrhať si malú kytičku kvetov na dozdobenie prestretého stola.

Teraz by ste mohli namietať, že vlastník lesa nepestuje černice, čučoriedky a huby zámerne, tieto rastliny sa vyskytujú všade tam, kde na to majú vhodné podmienky. Áno, napriek tomu, že úroda sa objavuje na mieste, ktoré jej vyhovuje, patrí vlastníkovi. Keďže les zaberá velkú časť našej krajiny a prísne opatrenia by obmedzovali oddych ľudí, uplatňuje sa tu sociálna zodpovednosť vlastníka.