Slovenské povesti z hradov a zámkov II.
od Viola Jakubičková z vydavateľstva FRAGMENT október, 2017
Slovenské povesti z hradov a zámkov II.
od Viola Jakubičková z vydavateľstva FRAGMENT október, 2017
Autor: | Viola Jakubičková |
Vydavateľstvo: | FRAGMENT |
Rok vydania: | október, 2017 |
Rok poslednej dotlače: | január, 2020 |
EAN: | 9788056403921 |
Počet strán: | 56 |
Typ tovaru: | viazaná s laminovaným poťahom |
Druh tovaru: | Kniha |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 216 x 276 mm |
Žáner: | povesti, mýty, báje |
Viac o knihe Slovenské povesti z hradov a zámkov II. (Viola Jakubičková)
Vyberte sa s našou knižkou na výlet po Slovensku a od západu na východ navštívte 24 hradov, zámkov či zrúcanín. A i keď na mieste niektorých z nich už nájdete len nepatrné pozostatky, stále z nich dýcha dávna história a sú opradené svojimi povesťami o láske, nenávisti, statočnosti aj zrade. Znovu pred vami ožije Pajštún, Čabraď, Ľubovňa, Modrý Kameň a mnohé ďalšie.
Kniha je doplnená krásnymi ilustráciami na každej strane. Odporúčame aj pre najmladších čitateľov ako prvé čítanie.
Ukážka z knihy:
Modrý Kameň
Na juhovýchode Slovenska, v časti zvanej Novohrad, kedysi postavili hrad. Nevieme, kedy presne vznikol, ale podľa písomných prameňov je isté, že tu stál už pred vpádom Tatárov na naše územie. Počas bojov s Turkami ho obrancovia dobrovoľne opustili a bol obsadený bez boja. V18.. storočí na dolnom nádvorí postavili rozsiahly barokový kaštieľ, kde je dnes Múzeum bábkarských kultúr a hračiek.
Na bojisku bol Imrich Balaša udatný bojovník. Doma pri svojej manželke bol zas nežný a milujúci manžel, ktorý jej splnil každé želanie. Často sa prechádzali v záhrade a dlho do noci sa rozprávali.
Raz večer bol hradný pán akýsi namosúrený. Dostal z kráľovského dvora veľmi nepríjemné správy. Manželka ho takého ešte nevidela, a tak sa spýtala: „Imriško môj, čo sa stalo, prečo si taký namrzený? Dnes si sa na mňa ani nepozrel.“
Balaša len zahundral: „Prosím ťa, nechaj ma na pokoji! Mám veľa starostí. Choď si ľahnúť.“
Žene to nedalo: „Prečo? Ja bez teba nejdem.“
Balaša už škrípal zubami: „Veď som ti povedal, že mám starosti. Musím si premyslieť, čo urobím, a na to potrebujem pokoj.“
Žena, akoby nechápala vážnosť situácie, dupla nohou a odvrkla: „A veru bez teba nepôjdem, zostanem tu, kým mi nepovieš, čo sa stalo!“
To už Balaša očervenel a rozzúril sa. Schytil milovanú ženu a v zlosti ju vyhodil z okna. Dolu pod hradom bol hlboký zráz. Počul už len tupý náraz a nastalo hrozivé ticho.
Na druhý deň hradný pán oznámil služobníctvu, že pani zomrela na akúsi nákazlivú chorobu, a preto ju museli hneď pochovať. Keď sa z toho hrozného činu spamätal, začal mať strašné výčitky svedomia. Jeho novým spoločníkom sa stala fľaša vína. Opíjal sa, aby zabudol, ale ani to nepomáhalo. Navyše ľudia na hrade aj v dedine si začali šuškať, že hradná pani určite nezomrela prirodzenou smrťou.