V prvej sérii dominovala Carrington. V tomto príbehu bola len vedľajšou postavou. Prím hral Remko. Čo ma však zaskočilo,bol dej posunutý o 1,5 roka. Dozvedeli sme sa čo sa medzitým dialo len prostredníctvom spomienok postáv. Odvolanie prezidenta, svadbu Remka s Carrington, narodenie ich dcérky Elise, prijatievytvorenie utečeneckej skupiny tzv. prorokov…. Škoda toho. Veľmi sa mi páčilo odhodlanie Remka. S akou vervou sa púšťal do záchrany aj cudzích ľudí, pretože v meste istý život nemal nikto. Stačilo len podozrenie z napomáhania prorokom a nešťastník prišiel o život v priamom prenose vysielanom na veľkoplošných obrazovkách po celom meste-ako výstraha. Po odvolaní vtedajšieho prezidenta, ktorý popravil vlastnú dcéru patriacu k prorokom(udalosti z 1.časti série),sa vlády nad mestom ujal vyšinutý magor. S profesorom robili na väzňoch,aj náhodne odchytených ľuďoch hókusy- pókusy. Chceli ľudí ukľudniť, spochybniť prorokov a vzbudiť v obyvateľoch mesta stratenú vieru v božie zákony (také upravené,aby sa panstvu a vyvoleným hodili). V knihe bolo veľa Remkových úvah. Naozaj veľa. Pochyboval o sebe vo všetkých smeroch. Bolo mi ho nesmierne ľúto. Mal pravdu, keď tvrdil, že prevzal na seba Aaronovu zodpovednosť za prorokov,pritom o to nemal záujem. Všetko robil pre milovanú osobu, ktorá bola až nezdravo zaslepená Aaronovými cieľmi. V častiach, a najmä v závere,bolo toho náboženstva a viery trochu priveľa,no malo to svoje opodstatnenie. Kto čítal,vie a kto nevie,mal by si túto sériu prečítať. Perfektná dystópia o viere, nádeji, láske, ale aj ľudskej zlobe.