Emma ako jediná vyviazla živá, no bojí sa, že "Holič" ju bude hľadať, aby dokonal svoj krutý čin. Postihnutá paranojou vidí v každom mužovi páchateľa, hoci tomu v tmavej izbe nevidela do tváre. Bezpečne sa cíti len vo svojom malom dome na kraji berlínskej štvrti Grunewald - až kým ju poštár jedného dňa nepožiada, aby prevzala balík pre suseda. Hoci tam Emma býva už dlhé roky, meno tohto muža nepozná a nikdy ho nevidela...

Ukážka z knihy:

Prológ

Keď Emma otvorila dvere do spálne svojich rodičov, netušila, že je to posledný raz. Už nikdy sa o pol jednej v noci, vyzbrojená plyšovým slonom, neprivinie k matke, opatrne, aby nezobudila otca, ktorý v spánku kopal nohami, mrmlal nezrozumiteľné slová alebo škrípal zubmi.

Dnes nekopal, nemrmlal ani neškrípal zubmi. Dnes len stenal.

„Tati?"

Emma ťapkala z tmavej chodby do spálne. Cez zatiahnuté záclony prenikalo ortuťové svetlo mesiaca v splne, ktorý v týchto jarných nociach trónil nad Berlínom ako polnočné slnko.

Emma s prižmúrenými očami, nad ktorými visela ofina ako gaštanová zádonka, iba tušila predmety naokolo: ratanovú truhlicu pri nohách postele, sklené nočné stolíky z oboch strán širokého lôžka, skriňu s posuvnými dverami, do ktorej sa kedysi zavše schovávala.

Dovtedy, kým do jej života nevošiel Artur a nesprotivil jej schovávačku.

„Tati?" zašepkala Emma a nahmatala otcovu holú nohu vytŕčajúcu spod prikrývky. Mala len jednu ponožku a aj tá jej sotva držala na prstoch. Druhú stratila v spánku, kdesi na ceste zo zámku jednorožca do údolia striebristého lietajúceho pavúka, ktorý jej vo sne niekedy naháňal strach.

Ale nebála som sa ho tak ako Artura.

Hoci ten ju opakovane ubezpečoval, že nie je zlý. No mohla mu veriť?

Emma si silnejšie pritisla slona k hrudi. Jazyk sa jej lepil na podnebie ako vysušená žuvačka. Sotva počula vlastný tenký hlások, preto to skúsila ešte raz:

„Tati, zobuď sa." Emma mu potiahla palec na nohe.

Otec odtiahol nohu a stenajúc sa obrátil na bok. Trochu pritom nadvihol prikrývku a Emine udrel do nosa nezameniteľný telesný pach. Bola presvedčená, že otca by podľa vône spoznala so zatvorenými očami aj medzi tuctom dospelých. Podľa tej dôverne známej zemitej zmesi tabaku a kolínskej, ktorú mala tak rada.

Emma chvíľku uvažovala, či by to nemala skúsiť radšej u mamy, ktorá mala vždy pre ňu čas. Otec ju často hrešil. Emma väčšinou ani netušila, čo vyviedla, keď trieskali dvere.