3. diel série ilustrovanej edície Harryho Pottera. 

„Knieža temnôt leží sám a bez priateľov, opustili ho stúpenci. Jeho sluha bol dvanásť rokov spútaný. Dnes v noci, pred polnocou, sa sluha vyslobodí a vydá sa za svojím pánom, aby sa k nemu znova pripojil.“

Po obrovskom maléri s čarovaním Harry Potter utečie od Dursleyovcov a z Malých Neradostníc na Rytierskom autobuse, lebo vie, že ho čakajú veľké problémy. Lenže Ministerstvo mágie loví väčšiu rybu – z Azkabanu ušiel Sirius Black, neslávne známy väzeň a verný stúpenec lorda Voldemorta. Vraj ide po Harrym, a tak na príkaz ministra mágie azkabanskí dementori striehnu v areáli školy, aby svojím desivým bozkom vysali väzňovi dušu.

V treťom ročníku na Rokforte prenasledujú Harryho temné chýry a predpovede smrti, keď sa dozvedá nové skutočnosti o svojej minulosti a ocitne sa zoči-voči jednému z najoddanejších sluhov Temného pána...

Netrpezlivo očakávané ilustrované vydanie tretej knihy klasickej série J.K. Rowlingovej je plné magických okamihov, ktoré farbami, ceruzkami a pixelmi vyčaril Jim Kay, držiteľ Medaily Kate Greenawayovej.

Z anglického originálu Harry Potter and the Harry Potter and the Prisoner of Azbakan (Bloomsbury Publishing Plc, 50 Bedford Square, London 1999) preložila Oľga Kralovičová.

Ukážka z knihy: 

Harry Potter bol po mnohých stránkach veľmi neobyčajný chlapec. Po prvé, zo všetkých ročných období najväčšmi nenávidel letné prázdniny. Po druhé, naozaj by si veľmi rád robil domácu úlohu, no musel si ju robiť potajomky, neskoro v noci. A čisto náhodou bol čarodejník.

Blížila sa polnoc a on ležal v posteli na bruchu, deky mal stiahnuté až nad hlavu ako staň, v jednej ruke držal baterku a o vankúš si oprel veľkú, v koži viazanú knihu (Dejiny mágie od Bathildy Bagshotovej). Končekom brka z orlieho pera prechádzal po stránke a mračil sa, lebo hľadal niečo, čo by mu pomohlo pri písaní práce na tému Upaľovanie bosoriek v 14. storočí bolo úplne nezmyselné — rozprava.

Brko zastalo na začiatku odseku, ktorý sa mu zdal vhodný. Harry si posunul okrúhle okuliare ku koreňu nosa, priložil baterku bližšie ku knihe a čítal:

Nečarodejníci (bežnejšie známi ako muklovia) sa zvlášť obávali mágie v stredoveku, i kedsa im neveľmi darilo odhaľovať ju. V tých zriedkavých prípadoch, ked chytili skutočnú čarodejnicu alebo čarodejníka, upaľovanie nemalo vôbec nijaké následky.