Písmenká, veršíky, veselé príbehy a krásne ilustrácie, to všetko nájdete v knižke pre prváčikov, ktorí sa práve učia spoznávať písmenká, čítať ich a tešiť sa z písaného slova. Zoznámia sa v nej s huncútstvami hodinového škriatka i s vrabcami, ktoré sa chceli podobať na lastovičky. Príjemné čítanie!

Ukážka z knihy: 

Včelárovi Dionýzovi sa dobre z drevených tnlhličiek olovnice, murárske lyžice a varechy. Najmladšieho poslali po vodováhu a najstaršieho po skladací meter.

Týždeň stavali základy, dva týždne múry ťahali a celé leto steny omietali. Boli presní ako hodinky. Každú hodinu si do chládku posadali a oddychovali. Toľko pili, toľko jedli, že už holi ako guľky. Včelár Dionýz mal strach, že sa mu z lešenia na zem zgúľajú...

Nedalo mu to a vraví: „Prečo ste vy murári takí pomalí? Ja by som za ten čas postavil už tri domy.“

Najstarší majster si utrel fúziská a zasmial sa: „Che, my sme murári a nie včeličky. Včely ťahajú robotu dolu a my zase hore! A to je veru ťažká fuška.“

Murárska chasa sa tomu zasmiala.

„Murárčina nie je veru nijaký med. Pomaly musíme klásť teh lu vedľa tehly, lebo inak by sa vám celá chalupa zosypala,“ povedal starý majster a sadol si do chládku zdriemnuť.
darilo. Včely sa mu rojili a med tiekol potokom. Obchody šli jedna radosť.
Včelár spočítal peniaze, ktoré dostal za med, a povedal si, že si postaví dom.
Hneď sa dal do roboty'. Do kúta záhrady navozil kameňov, piesku, tehál a dreva. Vykopal základy a zavolal murárov.