…súčasné, historické, mládežnícke aj erotické… Takýto koktejl namiešala Ježovičová v príbehu, kde sú ústrednou témou prsia. Nie je to však len také povrchné čítanie… Kristínin štýl som rozpoznala už od prvých riadkov. V úvode spoznávame puberťáka Viktora, ktorý je zahľadený do spolužiačky a dúfa, že náklonnosť je obojstranná. Ďalšou postavou je Stela, Viktorova rovesníčka, suseda a nie je tomu tak dávno, čo sa nazývali priateľmi. Táto súčasná linka bola typicky Ježovičovská, prirodzená, aktuálna, s charaktermi postáv mladých ľudí, ktoré môžeme vidieť vo svojom okolí. Keď však autorka “prepla” na minulosť, bolo to niečo nové, mnou nepoznané. Túto Kristíninu stránku som spoznávala postupne. Písanie bolo podľa mňa zvládnuté dobre, dobovo, avšak príbeh Emilly mi akosi nesadol. Jej pohnutý osud sa ma nedotkol, nesúcitila som s ňou. Všetko to boli jej rozhodnutia a ja som sa s nimi, napriek tomu, že som chápala, aké mali ženy postavenie v spoločnosti,nedokázala stotožniť. Príbeh Emilly má pokračovanie v knihe s názvom Porcelánová láska a ja som naň zvedavá, aj keď ma príliš nenadchol. Musím však uznať, že autorka sa pustila veľmi otvorene do dobových zábaviek, nerestí, intríg aj spoločenských vzťahov. Túto časť uzatvára vtedajšia medicína a je to riadne surové čítanie. Zaskočilo ma, že knižka nemá kapitoly a tiež fakt, že Stele a vlastne aj Viktorovi sa venovalo príliš málo priestoru. YA súčasná linka ma bavila viac, aj preto som jej v príbehu chcela viac. Snáď v pokračovaní si prídem na svoje. V hodnotení sa prikláňam k lepším 3 a slabším 4*.