Boj o tróny neustáva. Ani po hostine. Mnohí sa cítia povolaní, hoci sú si vedomí, že ich to môže stáť život. Avšak z tieňa vystupuje nová moc - Aegon Targaryen. Dedič starého kráľovského rodu, o ktorom si všetci mysleli, že je mŕtvy. Má jediný cieľ – zvrhnúť panujúcich Lannisterovcov a Tyrellovcov a získať trón pre právoplatného dediča z rodu Targaryenovcov. Daenerys, dračia kráľovná, sa musí rozhodnúť, kto bude stáť po jej boku, ochráni ju a zabezpečí mier. Spomedzi množstva nápadníkov si vyberie vznešeného Hizdahra. Z jej strany je to skôr politické rozhodnutie, pretože jej srdce patrí jednoduchému, ale bezvýznamnému žoldnierovi. Obklopená nepriateľmi a intrigami nevie, komu veriť. Zakrátko po jej svadbe vypukne v Meereene skutočný chaos a neľútostná biela kobyla úplavica kosí všetkých bez rozdielu. O osude západných zemí ale nerozhodujú intrigy najvyšších. Nebezpečie hrozí spoza Múra. Iní za Múrom sa pripravujú na rozhodujúcu bitku. V zúfalej situácii sa John Snow rozhodne otvoriť brány divochom, ktorí by mu mali pomôcť a posilniť jeho zdecimovanú posádku. Jeho rozhodnutie sa ale nestretne so súhlasom spolubratov. Nenapraviteľná intrigánka Cersei sa musí postaviť čelom k pravde a oľutovať svoje hriechy. Tyrion sa na svojej ceste dostane do otroctva a priblíži sa k svojmu cieľu – stretnúť sa s Daenerys.

Posledné kapitoly rozsiahlej ságy Pieseň ľadu a ohňa sú venované najmä Johnovi, Tyrionovi a Daenerys. Znovu sa stretávame s Theonom, ktorý predstavuje jednu z najtragickejších postáv celého príbehu, a blíži sa rozhodujúca bitka o Zimovres medzi Stannisom a Roosom Boltonom. Ako sebakriticky povedal George Martin, vyhodil do vzduchu priveľa loptičiek, s ktorými musí žonglovať. Jednako sága nestratila nič z napínavosti, je nepredvídateľná, tragická a strhujúca. Autor nás prekvapí neuveriteľnými zvratmi, postavy sa zamotávajú do nových problémov a vzďaľujú sa od svojho cieľa. 

Ukážka z knihy:

PREVRACAČ PLÁŠŤOV

Prvé snehové vločky začali poletovať pri západe slnka. No skôr ako sa zotmelo, snežilo tak husto, že mesiac zakryl hrubý biely záves.

„Severskí bohovia majú lorda Stannisa v zuboch,“ vyhlásil Roose Bolton ráno, keď sa jeho muži nahrnuli do zimovreskej Veľkej siene na raňajky. „Nepatrí sem a starí bohovia ho tu živého nestrpia.“

Muži s ním hlučne súhlasili a búchali päsťami po dlhých doštených stoloch. Zimovres bol možno v troskách, ale žulové múry ich aj tak chránili pred fujavicou a nečasom. Mali hojné zásoby jedla a pitia, mohli sa ohriať pri ohni, mali si kde vysušiť háby a mali sa kam vystrieť, keď na nich doľahla únava. Lord Bolton odložil toľko dreva, že by im vystačilo na pol roka, takže vo Veľkej sieni bolo vždy príjemne teplučko. Stannis nič z toho nemal.

Theon Greyjoy bol ticho. A neušlo mu, že aj Freyovci. Ani tí sem nepatria, pomyslel si, ako hľadel na sera Aenysa Freya a jeho nevlastného brata sera Hosteena. Freyovci sa narodili a vyrástli v riečnom kraji, toľko snehu jakživ nevideli. Sever ich už obral o troch príbuzných, pomyslel si Theon a spomenul si na Ramsayho, ktorý po nich márne pátral medzi Bielym prístavom a Mohylami.

Na stupienku sedel lord Wyman Manderly medzi svojimi rytiermi z Bieleho prístavu a napchával sa kašou. No očividne mu ani zďaleka nechutila tak ako bravčové pirohy na svadbe. Inde sa zase jednoruký Harwood Stout potichu rozprával s vyciveným Umberom Postrachom pobehlíc.

Theon stál s ostatnými v rade na kašu, ktorú im naberali do drevených misiek z medených hrncov. Videl, že páni a rytieri dostávajú aj mlieko s medom, ba i maslo, no on na také dobroty mohol zabudnúť. V úlohe princa Zimovresu sa dlho neohrial. Svoju rolu v Boltonovom divadielku odohral, falošná Arya je pod čepcom, takže teraz je mu už nanič.

„Prvú zimu, čo si pamätám, bolo snehu povyše mňa,“ zaspomínal si voľaktorý Hornwoodov muž pred ním.

„No hej, ale vtedy ťa nebolo od zeme vidieť,“ doberal si ho jazdec zo Žriedla.

Včera v noci, keď Theon nemohol spať, rojčil, že utečie, nenápadne sa vytratí, kým si ho Ramsay s otcom nebudú všímať. Lenže brány boli zahas­prované a vo dne v noci ich strážili. Bez súhlasu lorda Boltona nesmel do hradu nikto vkročiť ani z neho odísť. No aj keby našiel nejakú tajnú štrbinku, cez ktorú by sa dalo prešmyknúť, neveril by tomu. Nezabudol na Kyru a jej kľúče. A keby sa mu aj podarilo ujsť, kam by sa podel? Otec nežije a strýkom je nanič. O Piku navždy prišiel. Zimovreská zrúcanina bolo jediné miesto, ktoré ešte mohol nazvať domovom.

Som troska a trosky bývajú v zrúcaninách. Patrím sem.

Stále vyčkával v rade, keď do siene vtrhol Ramsay so svojimi bastardmi a rozkázal si hudbu. Abel si pretrel ospalé oči, vzal lutnu a spustil Dorn­ského ženu, do rytmu mu bubnovala voľaktorá z jeho práčok. Zo žartu poprekrúcal slová piesne. Namiesto Dornského ženy pretiahol severskú dcérenku.

To by ho mohlo stáť jazyk, pomyslel si Theon, kým mu naberali kašu. Je len obyčajný spevák. Lord Ramsay by mu zodral obe ruky z kože a nikto by ani nemukol. No lord Bolton sa len usmial a Ramsay sa hlučne zarehotal. Nato si aj ostatní povedali, že rozumnejšie bude sa smiať. Žltého vtáka pieseň tak pobavila, až mu víno vyprsklo nosom.

Lady Arya na raňajkách chýbala, takže prišla o zábavu. Od svadobnej noci nevyšla z komnaty. Mrzút Alyn tvrdil, že Ramsay drží svoju nevestu nahú a reťazami pripútanú k posteli, ale Theon vedel, že preháňa. Nedrží ju na reťazi, aspoň žiadnu nevidel. Akurát dal pred komnatu stráže, aby sa mu dievča niekam nezatáralo. A nahá je, len keď sa kúpe.

No kúpala sa skoro každý večer. Lord Ramsay chcel čistú a voňavú manželku. „Chudera, ani len komorné nemá,“ posťažoval sa Theonovi. „Zo­stal si jej iba ty, Smraďoch. Nájdem ti dáke šatočky?“ Zarehotal sa. „Možno keď pekne poprosíš. Zatiaľ ti musí stačiť, že ju môžeš umývať. Neznesiem, aby smrdela ako ty.“ Takže vždy keď sa Ramsaymu zachcelo ženy, musel Theon zabehnúť po slúžky lady Waldy alebo lady Dustinovej a nanosiť s nimi teplú vodu z kuchyne. Hoci s nimi Arya jakživ neprehovorila, videli, aká je dobitá. Sama si za to môže. Nepotešila ho. „Prosto buď Arya,“ poradil jej raz, keď jej pomáhal do vane. „Lord Ramsay ti nechce ublížiť. Ubližuje nám, iba keď… keď sa pozabudneme. Nikdy ma nedral z kože len tak pre nič za nič.“

„Theon…“ fňukla pridusene.

„Smraďoch.“ Schmatol ju za ruku a zadrmal ňou. „Tu som Smraďoch. Zapamätaj si to už konečne, Arya.“ Ibaže to dievčisko bolo len komornícke šteňa, žiadna Starková. Jeyne, volá sa Jeyne. A odo mňa sa pomoci nedočká. Theon Greyjoy by jej možno bol pomohol. Lenže Theon bol železný, odvážnejší ako Smraďoch. Smraďoch, Smraďoch, to znie ako slaboch.

Ramsay má teraz novú hračku, s kozičkami a škáročkou… ale Jeynine slzy sa mu čoskoro zunujú a potom si zasa spomenie na Smraďocha. Stiahne ma z kože kúsok za kúskom. Keď prídem o prsty, odtne mi ruky. Potom prsty na nohách aj chodidlá. Ale až keď budem prosiť, až keď bude bolesť taká neznesiteľná, že budem žobroniť, aby mi takto uľavil. A opäť sa Smraďoch nebude môcť kúpať. Znova sa vyváľa v hovnách a zakážu mu umyť sa. Zo šiat mu ostanú len špinavé a smradľavé handry, a bude ich musieť nosiť, až kým na ňom nezhnijú. Ešte bude rád, ak ho vrátia do psinca, kde mu budú robiť spoločnosť Ramsayho dievčatá. Kyra, spomenul si. Najnovšej suke dal meno Kyra.

Odišiel aj s miskou na druhý koniec siene a usadil sa na prázdnej lavici, ďaleko od najbližšej fakle. Za stolmi pre neurodzených stále vysedávali chlapi, slopali, hrali kocky, len tak tárali alebo driemali oblečení v kúte. Velitelia do nich kopli a vyhnali ich na hradby, keď na nich znovu vyšla služba. No o spoločnosť Theona Prevracača plášťov žiadny z nich nestál, a ani Theon sa k nim veľmi nemal.