Listy Deža Ursinyho Eve Rosenbaumovej Jabloň v zime prichádzajú zďaleka, a predsa zblízka. Zďaleka: od ich vzniku uplynulo štyridsaťpäť rokov, od Dežovej smrti dvadsať. A predsa zblízka: uzatvárajú, akoby račím chodom, vedno s listami Zdenke Krejčovej Moja milá pani (2007) a so vzájomnými listami so synom Jakubom Ahoj tato – milý Kubo (2015) akýsi voľný triptych, trojdielny obraz Dežovho života a doby, v ktorej sa odohrával. S trochou nadsádzky a ľahko parafrázujúc možno hovoriť aj o Dežovej ceste pedagógiou, praktickou životnou skúsenosťou od prvej do poslednej lásky.
V Jabloni v zime sa prelínajú a zmiešavajú tri prúdy. Jeden tvorí čas Dežovej lásky k Eve, v ktorom sa rozhoduje o jej trvaní, bytí a nebytí, druhý hraničný, liminálny čas ritualizovaného prechodu medzi svetom slobody a neslobody, tretí čas obnovenia poriadku a vzniku toho, čo sa nazývalo dobovo príznačným pojmom reálny socializmus, ktorý mal v každodennej podobe biedermeierovskú tvár, ale v spoločenskej oblasti znamenal revíziu starých a potvrdenie inovovaných foriem totalitného režimu. Tieto tri prúdy sa v listoch navzájom prepájajú a vytvárajú v momentkách spoločného toku punktuálnu Dežovu správu Eve o stave seba a sveta. Je to správa o intímnom milostnom vzťahu, plnom vnútornej neistoty, ktorá je zároveň svedectvom osobného tápania a dokumentom dobovej perverzie.