Mohlo by vás zaujímať aj: Vlastnou hlavou 2

Ako funguje SMER? Sú platení z našich daní, majú zastupovať záujmy nás občanov Slovenska. A aj zastupujú, otázka je len KTORÝCH. Viac sa dozviete v novej knihe investigatívneho novinára Mareka Vagoviča s názvom Vlastnou Hlavou.

Prvá kniha zo zákulisia Smeru je príbehom Roberta Fica a jeho strany z pohľadu investigatívneho novinára, ktorý odhalil viaceré dôležité kauzy. Usilovný študent a aktívny zväzák Fico na sebe tvrdo pracoval, aby sa raz dostal medzi elitu. Dnes už trojnásobný premiér však spravil hneď na začiatku osudovú chybu.  Spojil sa s vplyvnými oligarchami, ktorí zbohatli za Mečiara. Podnikatelia, čo založili svoj biznismodel na obchodovaní so štátom, zainvestovali a vyplatilo sa. Vďaka túžbe byť na vrchole za každú cenu sa stal Fico ich vazalom a dlžníkom. Mecenáši jeho strany pretlačili svojich ľudí do vlády, parlamentu aj strategických podnikov. Ich firmy ovládli zdravotníctvo, energetiku, dopravu, obranu či IT sektor.

Autor Marek Vagovič odhaľuje pozadie fungovania vysokej politky a blízkych straníkov SMERu, ako tvrdí, biznis dokonca začali robiť samotní politici Smeru. Robili to a robia to bez škrupúľ, pretože sa môžu spoľahnúť na kľúčových ľudí vo vedení polície a prokuratúry.

Ľudia blízky najmocnejšej strany SMER sa správali, akoby boli navždy nedotknuteľní. Predstavitelia zlatej mládeže s veksláckymi spôsobmi, ktorí sa prezentovali ako ctihodní občania. V skutočnosti poznali len tri slová: peniaze, známosti a beztrestnosť. Vo vzduchu však cítiť, že sa niečo zlomilo. Politická garnitúra, ktorá v koalícii s obchodníkmi v pozadí uniesla štát, si uvedomuje, že zašla priďaleko. Aj preto sa množia pokusy o diskreditáciu politických protivníkov a kritických novinárov.

Sme svedkami ako špičky smeru eliminujú policajtov a prokurátorov, ktorí chceli poctivo vyšetriť podozrenia z konšpiračných bytov a luxusných rezidencií. Studená vojna za zmenila na otvorený spôsob boja. Bez zábran a pravidiel. Zdá sa, že niekomu ide o všetko.

Ukážka z knihy:

ÚVOD

Politickú stranu Smer sledujem ako novinár pätnásť rokov. Podrobne som zmapoval financovanie jej prvej kampane v roku 2002, ktoré už vtedy vzbudzovalo vážne pochybnosti. Počas volebnej noci som bol aj v centrále strany, okolo ktorej sa pohybovali rôzne pochybné indivíduá. Hoci bolo evidentné, že prívlastok „tretia cesta“ je len premyslený marketingový ťah, chýbal presvedčivý dôkaz, že spolok Róberta Fica funguje ako akciová spoločnosť s prvkami organizovanej skupiny.

Komplexný obraz politickej strany ako firmy, z ktorej profitujú hlavne utajení sponzori a ich figúrky v štátnom aparáte, som začal skladať až v roku 2005 - šesť rokov po ustanovujúcom sneme Smeru v Stupave. Vtedy sa mi prvý raz podarilo spojiť vplyvných oligarchov s konkrétnymi tvárami Ficovej strany. Bolo to relatívne jednoduché: stačilo spárovať údaje z obchodného registra so zákulisnými informáciami, ktoré som získal z prostredia konkurenčného HZDS.

Budia ako Vladimír Poor, Jozef Brhel, Ivan Kino či Ján Gabriel kedysi stáli pri Vladimírovi Mečiarovi. Keď prestal byť ako politik perspektívny, pragmaticky sa presunuli k Róbertovi Ficovi. Mladému a dynamickému lídrovi, ktorý mal potenciál vyhrať voľby. Podnikatelia, ktorí založili svoj biznis-model na obchodovaní so štátom, zainvestovali a vyplatilo sa. Po voľbách v roku 2006, keď sa Smer stal prvý raz súčasťou vlády, začal im Fico splácať svoje záväzky aj s úrokmi.

Mecenáši strany, ktorých médiá dodnes označujú slovom „údajní“ (redakcie nechcú riskovať súdne spory, pretože ich mená nenájdete v žiadnej výročnej správe Smeru), vtedy pretlačili svojich ľudí do parlamentu, vlády aj strategických podnikov. Ich firmy začali vo veľkom zarábať na štátnych zákazkách a eurofondoch.