2. diel ilustrovanej série Harryho Pottera. 

Medzi dvoma oknami vo svetle horiacich fakieľ žiarili rozmazané, asi tridsať centimetrov vysoké písmená.

TAJOMNÁ KOMNATA JE OTVORENÁ. NEPRIATELIA POTOMKA, MAJTE SA NA POZORE.

Na Privátnej ceste sa objaví ošumelý domový škriatok Dobby a zúfalo Harryho Pottera presviedča, aby sa do Rokfortu nevracal. Harry je presvedčený, že za tým všetkým je jeho úhlavný nepriateľ Draco Malfoy. Vďaka Ronovi a začarovanému lietajúcemu autu sa Harrymu nečakane podarí uniknúť od príšerných Dursleyovcov a zvyšok leta strávi v Brlohu. V chaotickej čarodejníckej rodine Weasleyovcov nie je núdza o prekvapenia a Harry veľmi rýchlo zabudne na Dobbyho nástojčivé varovanie.

Až desivý nápis naškriabaný na stene tmavej školskej chodby Harrymu pripomenie Dobbyho desivú predpoveď, že sa budú diať hrozné veci...

Jim Kay, držiteľ Medaily Kate Greenawayovej, vykúzlil v ilustrovanom vydaní druhej časti klasickej knižnej série J.K. Rowlingovej, fascinujúci čarodejnícky svet, prepracovaný do prekvapivých detailov. Túto publikáciu s nadšením privítajú nielen fanúšikovia Harryho Pottera, ale i všetci noví čitatelia.

Ukážka z knihy: 

NAJHORŠIE NARODENINY
Nebolo to po prvý raz, čo v dome číslo 4 na Privátnej ceste vypukla pri raňaj kách hádka. Pána Vemona Dursleyho zobudilo nad ránom húkanie, vychádzajúce z izby jeho synovca Harryho.

„Tento týždeň už po tretíkrát!“ zahučal ponad stôl. ,,Keď si s tou sovou nevieš urobiť poriadok, pôjde preč!"

Harry sa to, ako už neraz, pokúšal vysvetliť.

„Nudí sa." povedal. „Je zvyknutá lietať po vonku. Keby som ju mohol vypustiť aspoň v noci...“

„Máš ma hádam za blázna!?“ zavrčal strýko Vemon a na hustých fúzoch sa mu hompáľal kúsok volského oka. „Viem, čo sa stane, len čo ju vypustíš.”

Vymenil si temný pohľad so svojou ženou Petuniou.

Harry to chcel vyvrátiť, no jeho slová prehlušilo dlhé, hlasité grgnutie Dudleyho. syna Dursleyovcov.

„Chcem ešte slaninu.“

,,Je na panvici, chrobáčik." povedala teta Petunia. A uprela nežný pohľad na svojho masívneho syna. „Musíme ťa vykŕmiť, kým na to máme príležitosť. Tá školská strava určite za veľa nestojí...“

„Hlúposť. Petunia, keď som ja chodil na Smeltings, nikdy som nebýval hladný.“