Všetci vnútorne cítime potrebu byť v spojení s ostatnými. Len sme už akosi zabudli, že tieto schopnosti máme všetci v sebe. Pocit osamelosti a odtrhnutosti riešime vysedávaním pred obrazovkami ‒ televíznej, počítačovej, mobilnej... Virtuálna realita nám pomaly, ale iste začína nahrádzať skutočný svet a skutočný život. O niekoľko rokov už ani nedokážeme rozlíšiť, čo je skutočné a čo nie. Pocit našej osamelosti sa bude stupňovať so zvyšovaním pripútanosti k virtuálnym svetom. Ale my sme ŽIVÉ bytosti. Čím viac budeme využívať „internetové“ spojenia univerza, tým menej budeme závislí od štandardného internetu. Pretože o tom to je. Nie sme stroje, aj keď niekto by nás veľmi rád videl ako poslušné roboty bez vôle... Štáty a rodiny sa rozpadajú, deti vychovávajú počítače a televízia. Svetu vládne chaos. Surovosť a podvody sú bežným štandardom. Toto sme chceli? Nie je najvyšší čas vypnúť off-line techniku a zapnúť on-line život?