1. diel ilustrovanej série Harryho Pottera. 

Vážený pán Potter,

s potešením Vám oznamujeme, že ste boli prijatý na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. V prílohe Vám zasielame zoznam všetkých učebníc a školských pomôcok.

Školský rok sa začína 1. septembra. Svoju sovu nám pošlite najneskôr do 31. júla.

So srdečným pozdravom Minerva McGonagallová zástupkyňa riaditeľa

Život Harryho Pottera sa navždy zmení v deň jeho jedenástych narodenín, keď mu obor Rubeus Hagrid s očkami ako dva chrobáčiky doručí list s prekvapujúcou správou. Harry Potter nie je obyčajný chlapec, je čarodejník. A výnimočné dobrodružstvo sa začína...

Prvé ilustrované vydanie čarovnej klasiky J.K. Rowlingovej je plné nádherných farebných ilustrácií Jima Kaya. Skutočne fascinujúca kniha, ktorú s nadšením privítajú nielen oddaní fanúšikovia Harryho Pottera, ale aj všetci noví čitatelia.

Z anglického originálu Harry Potter and the Philosopher’s Stone (Bloomsbury Publishing Plc, 38 Soho Square, London 1997), preložila Jana Petrikovičová.

Ukážka z knihy: 

Pán a pani Dursleyovci z Privátnej cesty číslo 4 s potešením o sebe tvrdili, že sú úplne normálni, no ďakujem pekne. Boli tými poslednými, od ktorých by niekto očakával, že sa zapletú do voľačoho zvláštneho či tajuplného, pretože také čosi považovali jednoducho za vylúčené.

Pán Dursley bol riaditeľom spoločnosti Vrtamex, ktorá vyrábala vŕtačky. Bol to veľký, tučný muž takmer bez krku, no s obrovskými fúzmi. Pani Dursleyová bola zase chudá blondína s dvakrát takým dlhým krkom, ako je bežné, čo bolo v jej prípade ohromne praktické — veľkú časť svojho voľného času totiž trávila tým, že ho naťahovala ponad záhradný plot a špehovala susedov. Dursleyovci mali malého syna, o ktorom boli presvedčení, že je to ten najúžasnejší chlapec na svete.

Dursleyovci mali všetko, čo chceli, mali však aj jedno tajomstvo a hrozne sa báli, aby sa neprezradilo. Keby sa totiž niekto dozvedel o Potterovcoch, asi by to neprežili. Pani Potterová bola sestrou pani Dursleyovej, no obe sa už niekoľko rokov nevideli, vlastne pani Dursleyová sa tvárila, že nijakú sestru nemá, pretože tá sestra, aj s tým svojím nepodareným mužom, boli natoľko nedur-sleyovskí, že horšie to už ani byť nemohlo. Dursleyovcov striasalo už len pri pomyslení na to, čo by povedali susedia, keby sa Potterovci objavili v ich ulici. Dursleyovci vedeli, že aj Potterovci majú malého syna, nikdy ho však nevideli.