Nebo a zem v mnohom pripomína zbierku básní v próze či jemne načrtnutých impresií; spisovateľ sa tu vyrovnáva s plynutím času, s dielom a osobnosťami velikánov svetovej i maďarskej literatúry a v neposlednom rade aj s literárnymi úspechmi a zlyhaniami. Knihe dominuje nostalgia za svetom, ktorý by sme už v súčasnej strednej Európe zbytočne hľadali, no predsa akoby bol súčasťou života každého, kto tu žije…