Druhý diel vášnivej erotickej trilógie, ktorá sa pokladá za francúzsku odpoveď na Fifty Shades of Grey. Paríž, hotelová izba neskoro popoludní… Annabelle a Louis sa v izbe číslo jeden v Hoteli des Charmes vo vášnivom objatí oddávajú svojim túžbam, do najmenších podrobností skúmajú svoje telá a plnia si najtajnejšie erotické priania. Ale tieň tajomnej minulosti rodiny Barletovcov postupne dopadá aj na ich šťastie...

Ukážka z knihy: Hotel v Paríži: Izba č. 2 

Keďže ma oslovil menom, usúdila som, že ho na môj príchod upozornili - vedel, že prídem sama, a že nebudem oblečená podľa večerného dress code.

, Dobrý večer, slečna. Ste Elle, pravda?“

„Áno.“

„Vaše šaty vás čakajú v šatni vľavo,“ ukázal a ustúpil, aby som mohla prejsť.

„Ďakujem.“

„S obliekaním vám pomôžeme.“

Vo vnútri, kde sa to už hemžilo mužmi v čiernych frakoch a dámami v pestrofarebných róbach, sa ma ujala mladá žena s čiernymi vlasmi; kučery jej zakrývali uši. Vôbec mi neposkytla čas nájsť pána domu.

Interiér bol iba slabo osvetlený sviečkami, no ja som si uvedomila, ako krásne je dom zariadený a ako úžasne je zrenovovaný - verne, podľa originálu. Ako som mohla posúdiť, výsledok stál Louisa niekoľko rokov trpezlivosti a celé imanie. Rozpoznávala som neopompejský štýl susedného sídla Duchesnoisovcov, aj keď v dome slečny Marsovej bol rafinovane dotiahnutý- k dokonalosti. Aj ten najnepatrnejší vlys v tvare kvetu bol ozdobený jemnou zlatou linkou. Zo všetkých stropov viseli girlandy a reprodukcie antických hudobných nástrojov - lýr, aulosov a hárf so sediacimi vtákmi z raja. Od mojej popoludňajšej návštevy sa zmenilo ešte zopár detailov, bolo badať ešte niekoľko ťahov štetcom či štetôč-kou.

„Páči sa ti to?“ 

Práve som si obliekala ružový korzet, čo mi pod saténové šaty rovnakej farby vybral Louis, keď mi pri uchu zavibroval jeho teplý hlas. Spolu s ním ku mne zavanula vôňa vanilky a levandule. Dôverne som ju poznala, pretože sa viazala k nespočetným spomienkam, stala sa prísľubom nespočetných rozkoší. Na neposlušných kučier-kach som pocítila jeho dych. Vlasy som mala šikovne vyčesané do drdola; pramienky mi kĺzali až na šiju. S Louisom Barletom som žila niekoľko mesiacov, no napriek tomu mi dokázal už len svojou prítomnosťou rozochvieť celé telo, ducha i tie najtajnejšie myšlienky. Ešte vždy som sa chvela, keď mi na rameno nežne položil ruku. Cítila som, ako pod jeho dotykom horím.

„Povedz,“ trval na svojom. „Ako sa ti to páč i r

Hovoril vari o mojich šatách? Alebo azda o renovácii nášho príbytku či o všetkých tých dokonalých detailoch? Alebo o tomto večierku, ktorý je možno najextravagantnejšou kolaudáciou, o akej som kedy chyrovala?

„Áno, je to nádhera.“

„Počkaj ešte... To je len začiatok.“

Obrátila som sa k nemu ako bábika. Okrem slov, čo som počula, som ho konečne aj videla. Stál predo mnou pyšne - tak pyšne, ako mu to dovoľovalo zranené koleno. Pôsobil mimoriadne elegantne, predstavoval dokonalú reinkarnáciu vlastných romantických chimér. Mal na sebe kostým dandyho - tmavomodrý- a perfektne ušitý redingot, zlatú vestu, hodvábom pretkávanú šatku, krémové nohavice a topánky s návlečkami.

V mojich očiach si prečítal, ako ma fascinuje. Svoju otázku bez meškania uviedol na správnu mieru: 

„Samozrejme, že nehovorím o sebe... ale o všetkom, čo ťa tu čaká.“

Keď som videla jeho úprimné nadšenie, hneď som si spomenula na jeho brata. Zdržala som sa však všetkých poznámok a radšej som Louisa povzbudila. Najskôr úsmevom, potom bozkom a napokon ešte jedným bozkom. Citové výlevy som ukončila jemným úklonom.

„Chápem, mylord.“

V posledných mesiacoch som akceptovala všetky fantázie, aké pre nás Louis vymyslel; vyhovovali mi a nevyhýbala som sa im. Ak sme z Hotela des Charmes vychádzali len občas, neznamenalo to, že sme sa zdržiavali len v našej milovanej Joséphininej izbe, v izbe číslo jeden. Podľa chuti a nálady ma Louis brával aj do izieb pomenovaných podľa ďalších kurtizán - po slečne Deschampsovej, po Kitty Fisherovej, po Core Pearlovej, po Valtesse de la Bigne či po Liane de Pougy. Aj tam sa so mnou miloval.

V každej jednej izbe som si musela zvyknúť na skupinový sex. Niežeby ma azda Louis požičiaval iným perám a iným rukám, alebo že by sa môj vzácny milenec sám venoval iným ústam, to nie. No všade vládla atmosféra \y dráždené j sexuality. Zistila som, akú rozkoš mi spôsobuje milovať sa pred cudzími očami, v blízkosti cudzích tiel, v súlade s inými pohlaviami, ktoré si - tak ako my - tiež prichádzajú načerpať z tejto čaše potrebnú inšpiráciu pre vlastné potešenie. Z nenásytných milencov sme sa premenili na libertínov neskrotne túžiacich po voyerizme bez hraníc. Ale nič perverzné v tom nebolo. Páry, ktoré sa s nami delili o lôžko, boli len prirodzeným pokračovaním slávnych kurtizán a ich dávnych milencov.