Vo svojej knižke Po vtákoch pokračuje Boris Filan v príbehoch a úvahách, ktoré čitatelia poznajú z  Ľubošovej finty, Troch opíc, Zabíjačky a iných rozkoší.  S veľkou zvedavosťou a chuťou  skúma svet okolo seba, rozpráva prekvapujúce príbehy a hľadá siedmu stenu kocky. Mieša jablká s hruškami, zbiera neuveriteľné ľudské osudy a s rozkošou sa pozerá veciam pod sukňu.

Zázrak byť ženou

Láska s ôsmimi nohami

Na nezdravie!

Kukuričná pieseň lásky

Dušičky opilcov

Bože, vďaka za lyžičky, vidličky a nože!

Múzeum nelásky

Fotogróf

Ukážka z knihy: Po vtákoch

S nevidiacim pánom Trnkom som sa videl v živote iba raz, pol hodinky vo vlaku. Teraz sme sa v Levoči stretli ako dávni známi. Bol presný, istý, priamy. Pohyboval sa s istotou, radostne, suverénne. Bolo okolo neho energeticky čisto. Ten človek ma nezvyčajne priťahuje tým, ako obstál v pretláčaní so životom. Málokedy stretnete chlapa, ktorý má tak jasno v tom, čo môže, čo má a čo musí. On svojím výzorom stelesňuje svoj život. A celý, celučičký jeho intenzívny, boľavý život je čitateľný vo všetkých gestách, mimike, v držaní tela a v modulácii hlasu. Prekážková Božia dráha, po ktorej sa pohybuje, ho napĺňa energiou. Z Vaška Trnku prúdi sila ako voda z prameňa. Je nákazlivý tým, ako všetko akceptuje, zdoláva svojou ochotou a nadšením pre všetko vzájomné. Objavil tajomstvo, ako z rán, ktoré dostáva, čerpať odolnosť a silu. Keď sme potom spolu išli po meste, ani chvíľu som nemal potrebu sa obzerať, či stíha so mnou. Jeho prítomnosť ľuďom poskytuje istotu. Pochopil som, že je taký, lebo má poslanie. Sadli sme si do prázdnej kaviarne a ja som sa ho dve hodiny vypytoval. Ochotne a šťavnato odpovedal. Občas sa mi v hlave zapne malé štúdio a ja si podľa príbehu, ktorý počúvam, nakrúcam film. Ak by som ho mal zaznamenaný, bol by to svetový úspech. Va-šek Trnka mi porozprával, ako žil pred dramatickým zlomom v živote. O zložitom detstve s nevlastným otcom. O práci žeriavnika na vysokých stavbách. O tom, ako sa z vojenčiny fintou dostal do Prahy na koncert americkej speváčky Suzi Quatro. Prebojoval sa až po pódium, a keď mu Suzi venovala úsmev, kľakol si pred ňou a roztrhal si na hrudi vojenskú košeľu, až gombíky lietali. Po úraze prešiel tvrdou školou a je tvrdo vyškolený. On sa nenarodil slepý, prišiel o zrak, keď už dobre vedel, čo stráca. Predtým bol športovec, milovník rozkoší a krásnych žien. Rozhodol sa, že si to zobrať nedá. A ani všetko ostatné. Našiel si ženičku, postavil dom. Organizuje pre nevidiacich turistiku, športové hr)', boli na púti peši až v Ccnstochovcj, prešli 400 kilometrov. Keby nestratil zrak, tak by to bol jeden z mnohých obyvateľov Prahy. Ale on oslepnutím uvidel svoju cestu a stal sa pre jedno slovenské mesto vzácnym a dôležitým. Niekto tam hore si pomyslel, že by mohol Vaška Trnku ešte viac vyskúšať a zoceliť. Má syna, u ktorého sa objavila svalová dystrofia. Postupne začal mať problémy s chôdzou, s pohybmi. Je to systémové ochorenie, ktoré postihuje celé telo. Trošku ma prekvapilo, že si chce so mnou podať ruku. Mal som z toho stretnutia obavy. Napadlo mi, že spravím chlapcovi trošku radosti. Dal som Vaškovi Trnkoví pár eur, aby Patrikovi za mňa kúpil darček. O hodinu mi už cez mobil radostne hlásil, že kúpil so zľavou Encyklopédiu sveta. Je v ní na tri tisíce obrázku,“ tešil sa a dodal, „je obrovská, váži sedum kilo.“ „Preboha, hovoril si, že Patrik je takmer bezvládny, iba lcží.“„Ncboj, on to zvládne.“ Nepochybujem, veď je to jeho syn.

Na druhý deň po mňa Vašek Trnka prišiel autom, ktoré šoférovala jeho dcéra. Povedal som mu, že som trošku sklamaný. Po tých všetkých jeho neuveriteľných činoch a výčinoch som čakal, že bude šoférovať on. Povedal, že chcel, ale nevedel, či mám dosť odvahy na takú jazdu, tak posadil za volant dcéru. Hite nikdy som sa neviezol v aute, ktoré by šoférovala víla. Trnková dcéra je maturantka. Dievčinka-bylinka, štíhla blondínka. Rozprávková krásavica. Dom Trnkovcov je výborný. Jednoduchý, účelný, praktický, bezbariérový. Pani Trnková nás privítala vo dverách. Hneď som všeličo pochopil. Je rovnako silná a odolná ako manžel, iba hodvábnejšia. Nepochybujem, že to má zložité, lebo ak je Vašek motor, tak pani Trnková musí byť všetko ostatné. Ona brzdí, usmerňuje, dáva na správnu mieru a do poriadku. Posteľ so synom Patrikom tvorí centrum celého ich bývania. Nie som žiadny krehkúň, ale takéto stretnutia ma zasahujú tam, kam môj pancier nesiaha. A najviac ma to bolí, keď sú v probléme deti. V predizbe sme si nacvičili odovzdávanie darčeka. Tá encyklopédia je taká ťažká, že som mal problémy ju uniesť. Jej vclkosť a nespratnosť ma dostatočne zamestnala, aby som sa celkom nesústredil na to, čo ma čakalo. V obývacej izbe je vclká, zložitá nemocničná posteľ. Pevná, kovová, vybavená mechanizmami a prístrojmi ako kozmický modul. A na tej posteli na vankúši sú dve úžasné, živé, múdre oči. Všetko ostatné postupne splýva s vankúšom a paplónom. Choroba Patrikovi Trnkovi postupne kradne telo. Ale tým, ako sa jeho svaly vyparujú, prebieha destilácia do duchovna. Kým sa neocitnete v tej izbe, kým nestojíte pri posteli, kým si nepodáte ruku s jeho ľahučkými snehobielymi prstami, nemôžete nič pochopiť. Ich chlapec prešiel nepredstaviteľnou premenou telesná na duchovno. Zrazu všetko to, čoho som sa obával, bolo jednoduché a uvoľnené. Pozdravil som ho a povedal som mu, že mám preňho knižočku. Patrik dýcha prístrojom, čo dáva jeho prejavu mimozemský rozmer. Ale stačil zlomok sekundy, aby som si s jeho očami vymenil všetky potrebné informácie. Trošku zmätku okolo spoločnej fotografie aj s ťažkou knihou správne rozptýlilo úvodné napätie. Ale vedel som, že tu, neďaleko mojej obľúbenej Litmanovej, sa odohráva zázrak. Neveril som, že niečo také vyslovím. V rodine, kde otec oslepol a syn je zasiahnutý ťažkou chorobou, je neskutočná pohoda. Oni tie údery biblicky prijali, spracovali a žijú s nimi závideniahodný život.

Ani mi to nejde z úst. Ale keď mi ponúkli, aby sme si išli sadnúť na čaj do kuchyne, tak som požiadal, aby sme zostali v obývačke. „Aby bol mladý pri tom,“ povedal som a dostal som od Patrika splývajúceho s posteľou poďakovanie také jemné, ako keď sa vás dotkne slimák vystrčeným okom. Ten chlapec je už tam, kam sa tisíce rokov túžia dostať svätí muži v Indii a vysoko v Tibete. Zobrali ma medzi seba. Mal som chuť hovoriť „my“.