Triler, ktorý vás zamrazí až do špiku kostí. Televízny scenárista odchádza na osamelú horskú chatu v Malej Fatre. Chce si oddýchnuť od hektickej práce, napätého manželstva a vychutnať pokojnú zimnú atmosféru. Prihodí sa čosi nečakané a pobyt sa v okamihu zmení na desivú nočnú moru. Chata sa preňho stáva väzením, hoci dvere nie sú zamknuté. Začína sa zúfalý boj o prežitie.

Nedajte si ujsť ďalší skvelý príbeh od majstra strachu a napätia Jozefa Kariku.

Ukážka z knihy:

Vŕzganie snehu sa mi zahrýzalo do uší, od nedočkavosti som takmer bežal. Pri každom kroku som sa zabáral a dychčal ako kôň, lial sa zo mňa pot.

Paráda, nič lepšie som za posledné týždne nezažil!

Každé zavŕzgame znamenalo, že som o kúsok ďalej od mesta.

Už sa tam nedalo vydržať, hoci som chcel, prial som si to z celej duše, ale márne. Ozaj to nešlo, pokus o vianočnú atmosféru by bol priveľa, taký výkon by som určite nepodal.

Každá hodina v spoločnom byte s Natáliou ma stála kvantá sú, brodiť sa snehom bola oproti tomu pohodová nedeľná vychádzka. Neľutoval som námahu, vyčerpanie zvyšku dovolenky, osamelé Vianoce ani to, že najbližší týždeň neprehodím s nikým ani slovo. Neľutoval som vôbec nič, naopak, každým nádychom mrazivého vzduchu som pookricval.

Slovíčko „rozvod“ zatiaľ nepadlo. Aspoň nie nahlas, v mysliach sa nám ozývalo každodenne. Nemali sme zlé manželstvo, vôbec nie, tri roky od svadby ubehli bez problémov. Až potom sa niečo dokašľalo, ani neviem

čo - odrazu nám to škrípalo, pokusy o záchranu nezaberali, práve naopak: čím viac sme sa snažili, tým horšie to išlo. Posledných šesť mesiacov znamenalo očistec. Vlastne, kašľať na jemné vyjadrovanie, žiadny očistec - peklo!

Hádali sme sa takmer každý deň. Nechceli sme sa hádať, obaja sme si želali chvíľu pokoja, aspoň krátku chvíľu, veď sme už padali od vyčerpania. No len čo sme sa ocitli sami v byte, vzduch sa začal chvieť, atmosféra hustla. Netrvalo dlho - väčšinou postačili minúty, ak sme obaja zatínali zuby, tak hodiny - a tichá nervozita zaplnila celý priestor. Tlak stúpal, nervozita sa menila na nespokojnosť a tá na nevraživosť.

Liezol mi na nervy každý Natáliin pohyb, každý jej výdych či slovo, ktoré vypustila z úst. U nej to bolo rovnaké, vadil som jej celý, kompletne. Skôr či neskôr jeden z nás nevydržal, prehodil čosi útočné, alebo sa k tomu ani nedostal - stačilo aj obyčajné slovko podfarbené rý-pavým tónom. A už to išlo, už sa to valilo - do piatich minút vypukla prudká, nenávistná a vysiľujúca hádka. Ako na zavolanie, dalo sa na to spoľahnúť.

Dvaja dospelí ľudia, ktorí sa nechcú hádať.

Klik, prestrih o štyri minúty neskôr - dve vyhecované bytosti zbavené dôstojnosti, čo na seba revú tie najhoršie, najhnusnejšie urážky, trieskajú dverami, sem-tam rozbijú vázu, pohár či tanierik.

Snažil som sa o zmier a rozumné riešenia, dal som jej prečítať knihu Manželská tonutí od doktora Plzáka, ale hodila ju do mňa tak silno, až ma ostrý roh väzby poškriabal do krvi.