Šváby sú v poradí druhou časťou krimisérie s populárnym detektívom Harrym Holem. Dej sa tentoraz prenesie do Bangkoku, kde v jednom bordeli nájdu zavraždeného nórskeho veľvyslanca v Thajsku. V chrbte má zapichnutý nôž a v taške fotografie s detským pornom. Keďže veľvyslanec udržiaval blízky kontakt s nórskym premiérom, na ministerstve zahraničia sa šíri panika. Ako čo najskôr zabrániť politickému škandálu? Harry Hole nasadá do lietadla s jasným zadaním: prípad vyriešiť, no veľmi sa nemiešať do tejto ošemetnej záležitosti. Harry sa však nedá zmanipulovať a hneď sa so svojou thajskou kolegyňou púšťa do vyšetrovania. Čoskoro sa ukáže, že nejde len o náhodnú vraždu. Za stenami sa totiž niečo hmýri a šramotí. Niečo, čo neznáša denné svetlo.

Z nórskeho originálu Kakerlakkene (H. Aschehoug & Co.,Oslo, 1998, 2001) preložil Jozef Zelizňák.

Ukážka z knihy: Šváby

Začal chodiť do práce ešte skôr, no veľvyslanec akoby mal siedmy zmysel pre jeho dochádzku a volal mu vždy, len čo si sadol za stôl.

Pochopil, až keď sa náhodou dozvedel, že veľvyslanec býva v hotelíku Aker s oknami obrátenými k budove ministerstva. Bolo všeobecne známe, že veľvyslanec je ranostaj. Všimol si, že u TOrhusa sa svieti skôr než v ostatných kanceláriách, a rozhodol sa pedantnému úradníkovi čosi vyparatiť. Torhus si ešte v ten deň kúpil čelovku, ráno si prečítal všetky noviny aj faxy a až potom rozsvietil. Veľvyslanec to po troch týždňoch napokon vzdal.

Dagfinn Torhus dnes kašľal na vtipného veľvyslanca.

Otvoril obálku a po prečítaní správy v dešifrovanej kópii zakódovaného faxu s označením PRÍSNE TAJNĚ rozlial kávu na papiere rozhádzané po písacom stole. Strohý text ponúkal priestor fantázii, no podstata znela asi takto: Nórskeho veľvyslanca v Thajsku Atleho Molnesa našli s nožom v chrbte v bangkockom bordeli.

Torhus si prečítal správu ešte raz a potom papier odložil.

Atle molnes, bývalý politik Kresťanskej ľudovej strany a bývalý predseda výboru pre financie, bol teraz dokonale bývalý. Tá správa znela tak neuveriteľne, že Torhus mimovoľne zaškúlil na okná hotela Aker. Odosielateľom správy bolo naozaj nórske veľvyslanectvo v Bangkoku. Torhus zanadával. Prečo sa to muselo stať práve teraz?

A prečo práve v Bangkoku? Mal by najprv informovať Askildsena? Nie, dozvie sa to včas. Torhus pozrel na hodinky a vzal telefón, aby vyťukal číslo ministra zahraničných vecí.

Bjarne Moller opatrne zaklopal a otvoril dvere. Hlasy v zasadačke zmĺkli a všetky tváre sa otočili k nemu.

"Toto je Bjarne MOller, vedúci úseku vyšetrovania trestných činov," predstavila ho policajná prezidentka a naznačila mu, bay si sadol.

"Pán Moller, dovoľte mi predstaviť vám štátneho tajomníka Bjorna Askildsena z úradu predsedu vlády a vedúceho kancelárie na ministerstve zahraničných vecí Dagfinna Torhusa."

Moller prikývol, odsunul si stoličku a pokúsil sa natlačiť svoje nepochopiteľne dlhé nohy pod veľký oválny dubový stôl. Askildsenovu mladú dohladka oholenú tvár zrejme poznal z televízie. Úrad predsedu vlády? To znamená, že ide o gigantický problém.

"Ďakujeme, že ste si tak rýchlo našli čas," začal štátny tajomník, netrpezlivo kopkajúc končekmi prstov po stole. "Hanne, zhrň nám, prosím, o čom sme sa rozprávali."

Policajná prezidentka zavolala Mollerovi pred dvadsiatimi minútami. Bez ďalšieho vysvetlenia mu dala pokyn, aby sa do pätnástich minút dostavil na ministerstvo zahraničných vecí. 

"Atle Molnes je mŕtvy. Zrejme ho zavraždili, v Bangkoku," začala.

Moller postrehol, ako vedúci kancelárie zagúľal očami za okuliarmi v oceľovom ráme. Vypočul si zvyšok príbehu a pochopil jeho reakciu. Človek musí byť policajt, aby použil slová zrejme ho zavraždili pri osobe, ktorej nôž vnikol do tela naľavo od chrbtovej kosti, vošiel do ľavého pľúcneho laloka a prepichol srdce.

"V hotelovej izbe ho našla žena..."

"V bordeli," opravil ju muž s oceľovým rámom.

"Štetka."

"Hovorila som s kolegom v Bangkoku," nevšímala si.

"Slušný chlap. Sľúbil mi, že to chvíľu udržia pod pokrievkou."

Mollerovi ihneď napadla otázka, prečo chcú tajiť, že sa udiala vražda. Rýchle zapojenie médií polícii často pomohlo získať tipy od svedkov, kým boli stopy ešte čerstvé. Čosi mu však hovorilo, že túto otázku by pokladali za neuveriteľne naivnú.

"Verím, že sa nám dovtedy podarí pripraviť dôveryhodnú verziu," poznamenal Askildsen. "Tá súčasná totiž neobstojí."

Súčasná? Moller sa uškrnul. Pravdivú verziu teda zvážili a zavrhli. Ako relatívne čerstvému  riaditeľovi oddelenia sa mu doteraz podarilo vyhýbať kontaktom s politikmi, no vedel, že súčasná verzia je nepríjemná, ale čo chcete povedať tým, že neobstojí?"

Policajná prezidentka naňho varovne zagánila. Štátny tajomník sa smutne usmial. 

"Pán Moller, nemáme veľa času, no dovoľte mi ponúknuť vám rýchlokurz reálnej politiky. Samozrejme, všetko zostane len medzi nami."

Podvedome si napravil uzol na kravate, Moller si tento jeho pohyb pamätal z televíznych debát.

"Takže. Prvýkrát v povojnovej histórii máme neľavicovú vládu s vyhliadkami na prežitie. Nedisponuje parlamentnou väčinou, no predseda vlády sa stal najmenej nepopulárnym politikom v krajine."

Policajná prezidentka a riaditeľ kancelárie  odmenili jeho prirovnanie úsmevom.

"Jeho popularita sa opiera o kapitál všetkých politokov: o dôveru. Najdôležitejšie nie je byť sympatický alebo charizmatický, najdôležitejšie je mať dôveru. Viete, v čom spočívala popularita premiérky Gro Harlem Brundtlandovej, pán Moller?"

Moller netušil.
"Nebola práve šarmantná, no ľudia verili, že je taká, za akú sa vydáva. Kľúčové slovo je aj tu dôvera."

Všeobecný súhlas prítomných. Očividne išlo o samozrejmosť.

"Atle Molnes a predseda vlády mali veľa spoločné, boli blízki priatelia, ich politické dráhy sa neustále pretínali. Študovali spolu, spolu vstúpili do strany, presadili modernizáciu mládežníckej straníckej organizácie a dokonca spolu bývali, keď sa ako mladí dostali do parlamentu. Molnes dobrovoľne ustúpil, keď sa črtal ich súboj o miesto korunného princa v strane. Bez výhrad sa postavil za súčasného premiéra a ušetril tak stranu od bratovražednej vojny. Premiér mu zostal veľmi zaviazaný."