Hodvábnik, druhá kniha zo série vysoko oceňovaných detektívnych románov s Cormoranom Strikeom a jeho energickou mladou asistentkou Robin Ellacottovou, je strhujúci a čitateľsky príťažlivý príbeh. Keď zmizne spisovateľ Owen Quine, jeho žena sa obráti na súkromného detektíva Cormorana Strikea. Spočiatku sa domnieva, že sa na pár dní niekam vyparil – už to v minulosti niekoľkokrát urobil – a po Strikeovi len chce, aby ho našiel a priviedol domov. Lenže detektívovi počas vyšetrovania začína byť čím ďalej jasnejšie, že za Quineovým zmiznutím sa skrýva väčšie tajomstvo, než si jeho žena myslí. Románopisec práve dokončil rukopis, v ktorom s uštipačnou zlomyseľnosťou vykreslil takmer všetkých svojich známych. Keby bol román zverejnený, zničil by život mnohým z nich. Existuje teda množstvo ľudí, ktorí ho mohli chcieť umlčať. A vo chvíli, keď je Quine nájdený brutálne zavraždený za bizarných okolností, začína súboj s časom, v ktorom je potrebné porozumieť motivácii krutého vraha; vraha, ktorý sa nepodobá žiadnemu z tých, s akými sa dosiaľ Strike stretol...

Ukážka z knihy: Hodvábnik

Ako dlho budeme bojovať? Nemôžem zostať a ani nezostanem! Mám iné veci na práci.

Frands Bcaumont a Philip Massingcr: Malý francúzsky právnik 

Metro sa už zapĺňalo. Ľudia vyzerali ako vždy v pondelok: mali ochabnuté, bledé tváre a strnulý, rezignovaný výraz. Strike si sadol oproti mladej svetlovláske s opuchnutými očami, ktorej podchvíľou padala hlava. Zakaždým sa však strhla zo spánku a horúčkovito pozrela na rozmazané názvy staníc, či náhodou nepremeškala tú svoju.

Metro s rachotom a buchotom uháňalo k mizernému dvaapolizbovému bytu pod zle izolovanou strechou, ktorý Strike nazýval domovom. V hĺbke vlastnej vyčerpanosti, obklopený bezvýraznými tvárami spolucestujúcich, začal uvažovať nad náhodami, ktoré sa skrývali za existenciou každého z nich. Prísne vzaté je každé narodenie iba náhoda. Stovky miliónov spermií plávajú tmou a šanca, že sa človek stane práve sám sebou, je mizivá. Ktovie, koľkých z plného metra rodičia plánovali, uvažoval unavene. A koľkí sa narodili nechcene, presne ako on.

Na základnej škole s ním do triedy chodilo dievčatko, ktoré malo na tvári „oheň“ - naevus Jhmwieus. Strike s ňou od začiatku potajme cítil určitú spriaznenosť. Obaja si so sebou od narodenia niesli čosi nezvyčajné a nezmazateľné, za čo vôbec nemohli. Oni to síce nevideli, ale všetci ostarní áno, a boli natoľko nevychovaní, že na to neustále upozorňovali. Ako päťročný si myslel, že občasný záujem cudzích ľudí súvisí s jeho jedinečnosťou. Napokon si uvedomil, že v ňom v skutočnosti vidia iba zygotu slávneho speváka, neželaný dôkaz never)'. Strike sa s biologickým otcom stretol iba dva razy. Jonny Rokeby uznal otcovstvo až po teste DNA.

Dominic Culpepper bol stelesnením bulvárneho záujmu a predsudkov, s ktorými sa Strike v poslednom čase stretával už iba zriedka, keď si niekto náhodou spojil mrzuto pôsobiaceho bývalého vojaka so starnúcou rockovou hviezdou. Každý hneď myslel na trustové fondy, tučné šeky, súkromné lety, V1P salóny a bezmedznú mulrimilionársku štedrosť. Ohromení Strikeovým skromným životným štýlom a vyčerpávajúcim pracovným časom si kládli otázku: čo také Strike urobil, že sa otcovi takto odcudzil? Predstiera biedu, aby z Rokebyho vytiahol viac peňazí? Čo spravil s miliónmi, ktoré z prachatého milenca naisto vyžmýkala Stri-keova matka?

V takej chvíli si Strike nostalgicky zaspomínal na kariéru v anonymnej armáde, kde nikomu nezáleží na tom, kto sú vaši rodičia a odkiaľ pochádzate. Dôležité sú iba schopnosti. Najosobnejšia otázka, akej musel čelil, keď sa predstavoval v Špeciálnom vyšetrovacom útvare, bola žiadosť, aby zopakoval čudné meno, ktorým ho zaťažila jeho výstredne nekonvenčná matka.

Keď sa vynoril zo stanice metra, po Charing Cross Road už prúdila hustá premávka. Konečne svitalo - sivé novembrové svetlo neochotne rozháňalo váhavé tiene. Vyšťavený a ubolený zabočil na Denmark Street. Tešil sa 11a krátky spánok, čo sa mu azda podarí vsunúť pred stretnutie s ďalším klientom, ktorý mal prísť o pol desiatej. Zakýval dievčine z obchodu s gitarami, s ktorou často trávil fajčiarske prestávky, vošiel do čiernych dverí pri 12 Bar Café a začal sa štverať po točitom kovovom schodisku okolo pokazeného výťahu, čo vyzeral ako vtáčia klietka. Prešiel popri dverách grafického dizajnéra 11a prvom poschodí a popri vlastnej kancelárii s vygravírovaným menom na druhom. Zastal na najmenšom odpočívadle na treťom, kde mal teraz domov. ...

Recenzia od našej čitateľky Zuzky:

Chvíľa, na ktorú mnohí z nás tak netrpezlivo čakali, je konečne tu: vydanie slovenského prekladu od Roberta Galbraitha alias J.K.Rowlingovej, Hodvábnik /The Silkworm/. Všetci sme boli zvedaví, či bude taká dobrá, ako prvá časť z plánovanej detektívnej série o tak trochu „inom“ súkromnom detektívovi, vojnovom veteránovi, Cormoranovi Strikeovi. V prvom románe Volanie kukučky živoril na hranici chudoby, nemal kde spávať, bol z neho prakticky bezdomovec a stroskotanec, avšak vyriešením vraždy topmodelky Luly Landryovej sa dostal nielen na titulné stránky novín, ale získal aj mnohých solventných klientov. O čom teda Hodvábnik je? Priamo nadväzuje Volanie kukučky a gro príbehu spočíva v zmiznutí nie príliš úspešného, za to však výstredného a bohémskeho spisovateľa Owena Quinea. Jeho manželka navštívi kanceláriu Cormorana a požiada ho, aby jej pomohol nájsť svojrázneho umelca. Je totižto presvedčená, že je to iba jedno z jeho ďalších zmiznutí, ktorými je taký preslávený. Cormoran však postupne získa akési vnútorné presvedčenie, že to nemusí byť také jednoznačné a že Owenovi sa predsa len mohlo prihodiť niečo nepekné. Čoraz bližšie spoznáva zákulisie vydavateľstiev, intrigy medzi spolupracovníkmi a keď sa dokonca dozvie o Owenovom poslednom románe, Bombyx Mori, ktorý by po jeho vydaní vyvolal nejeden škandál a niektorým ľuďom, ktorí v ňom vystupujú, by dokonca aj zničil život, je skalopevne presvedčený, že sám autor už nie je medzi živými. A jeho podozrenie sa skutočne aj potvrdí. Ako sa zápletka bude vyvíjať ďalej, to si už prečítajte sami.

V detektívke Hodvábnik sa opäť stretávame aj s Cormoranovou pravou rukou Robin, ktorá bude riešiť súkromnú dilemu, či snúbenec alebo práca a opäť sa vráti aj lightmotív z prvej časti, Cormoran versus londýnska polícia. Táto linka mne osobne nevyhovuje, robiť z polície vždy tých „zadubených“ a neschopných, ale budiž, nejako sa Cormoran predsa ukázať musí.

J.K.Rowlingová má veľmi svojský štýl písania, avšak na rozdiel od Volania kukučky som veľmi bojovala s prílišnými opismi a nudnými pasážami, ktoré mi celkovo kazili dojem z inak dobrého čítania. V deji som sa občas aj strácala, žiadna z vedľajších postáv mi nijako zvlášť neutkvela v pamäti a sem tam som musela aj prelistovať naspäť, aby som si pripomenula, kto je vlastne ten či onen spomínaný. Verím tomu, že táto dáma je už natoľko významná spisovateľka, že si jej editor nedovolí narovinu povedať, že „Pozri J.K. Detektívka je to super, ale skráť to o 100 strán.“ A veru, ak by tak autorka urobila, knihe by to iba prospelo. Dej je zaujímavý, zápletka tiež, avšak prílišná zdĺhavosť uberá na dynamike. Nehovoriac o tom, že stále mi v hlave blikalo akési varovné svetielko a hovorila som si: číta sa to dobre, ale mám akýsi zvláštny pocit, ako by som charakter postáv, dejovú zápletku i celkový štýl už niekde čítala.“ A asi je to pravda. Pravdepodobne sa J.K.Rowlingová nechala inšpirovať mnohými klasickými detektívkami z pera Agathy Christie, E.S.Gardnera, Raymonda Chandlera atd, atd, pretože z Hodvábnika je to rozhodne cítiť. To však nemení nič na tom, že sa teším aj na jej najnovší román, s charizmatickým súkromným očkom, Cormoranom Strikeom a jeho na prvý pohľad krehkou, ale na druhý veľmi bystrou a vynaliezavou kolegyňou Robin.