Vtipné, milé, láskavé postrehy. Myslím si, že keby si knižku prečítala Jessica Sarah Parkerová, určite by uvažovala nad pokračovaním seriálu Sex v meste...Pavol HammelKaždodenne zažívame množstvo rôznych situácií či zvláštnych okamihov. Takmer vždy na ne čoskoro zabudneme. Oči dokorán, otvorené srdce aj myseľ majú len niektorí ľudia. Marika k nim rozhodne patrí! Z každodenných životných príhod a postrehov tak vzniklo skvelé, pohodové čítanie, pri ktorom sa dá nielen zamyslieť a poučiť, ale aj schuti zasmiať.Beáta DubasováChcete si oddýchnuť a na nič nemyslieť? Iba sa jemne popod nos usmievať? Skúste si prečítať Marikinu knihu! A ak budete mať chuť a náladu zapamätať si z nej dve-tri príhody, tak vedzte, že nimi zaujmete každú spoločnosť a vyčaríte im úsmev na perách, rovnaký ako hral na vašich pri čítaní tejto knižky.

Ukážka z knihy: Aj blondínky to vedia!

„Helen, a ranajkuval som už?" Veta, ktorú kládol môj dedko od istého veku azda každý deň a babku z nej išlo poraziť. „Nevím, či máš sprostú hlavu, lebo žalúdek, ked si to nepamatuješ," frflala zakaždým.

„šak ništ, ništ, ja sa len pýtam, to tá skleróza," bránil sa dedko.

Kecťto babku prestalo baviť, vyriešila to po svojom.

..kecť dedko dojedol svoju bielu kávu s nadrobeným rožkom či vianočkou, postavila prázdny hrnček na okno. Dedko sa prestal pýtať, stačilo, že sa pozrel na hrnček a vedel, či raňajkoval, alebo ešte nie. Prázdny hrnček na parapetnej doske znamenal, že už jedol, ak tam nebol, vedel, že je hladný. Fungovalo to!

Občas sa pristihnem, že ani ja neviem, či som už bola na obede, alebo nie. Stáva sa, že v pracovnom nasadení si uvedomím, že som nejedla, až vtedy, keď mi už nahlas škŕka v žalúdku. Asi by som mala využiť

babkin grif: kecť z obeda, položím si na pracovný stôl prázdny tanier. Ako signál.

Znepokojuje ma však iná vec - dedko začal zabúdať, kecť mal deväťdesiat... Hľa, ako sme predbehli dobu!