Pokračovanie príbehu je rovnako strhujúce ako prvý diel, je plné zvratov, s ktorými čitateľ nepočíta a tie dodávajú deju neobyčajné čaro.

Eddard Stark, gróf z Winterfellu, nasleduje príkaz svojho kráľa a priateľa Roberta Baratheona a opúšťa svoju vlasť na severe krajiny. Stáva sa kráľov poradca a zástupca, čo je neľahká úloha. Eddard je priamočiary, nebojácny a spravodlivý muž, ktorý sa s mečom v ruke postaví každému nebezpečenstvu. Avšak meč nie je účinný proti intrigám na dvore, ktoré ho nakoniec zdolajú a pripravia o život. Jeho dcéra, princezná Arya, utečie z hlavného mesta prezlečená za chlapca. Ovdovelá kráľovná dosadí na Železný trón svojho sadistického syna, ktorého ochraňuje s celou rodinou. Rytieri, ktorí zložili prísahu, že budú ocraňovať kráľovstvo pred nebezpečenstvom Severu, strácajú motiváciu a opúčťajú stanoviská. Barbari začínajú šípiť, že majú šancu na úspech, a zhromažďujú svojich bojovníkov.

Ukážka z knihy:

PROLÓG

Chvost kométy sa klenul na ružovofialovej brieždiacej sa oblohe ako červená rana, krvácajúca nad kamennými vežami Dračieho kameňa.

Majster stál na ošarpanom balkóne svojej komnaty. Práve tam sa zlietali krkavce po dlhej ceste. Ich trus pokrýval chrliče, ktoré sa popri ňom týčili do výšky dvanástich stôp, na jednej strane kerberos a na druhej okrídlený drak, dva z tisícky chrličov, čo trónili na múroch starobylej pevnosti. Keď kedysi prišiel na Dračí kameň, nemal z tej armády kamenných oblúd dobrý pocit, ale za tie roky si na ne zvykol. Teraz ich vnímal ako starých priateľov. Všetci traja sledovali oblohu so zlou predtuchou.

Majster neveril na znamenia. A predsa… hoci bol Cressen už veľmi starý, jakživ nevidel takú žiarivú kométu ani takú červenú, hrôzostrašne červenú farbu krvi, plameňov a západu slnka. Bohvie, či jeho chrliče už takú videli. Veď sú tu oveľa dlhšie ako on, a budú tu, aj keď sa pominie. Keby len kamenné jazyky vedeli rozprávať…

Hlúposti. Oprel sa o cimburie, pod prstami cítil drsný čierny kameň a pod nohami mu burácalo more. Rozprávajúce chrliče a proroctvá na oblohe. Som už starý, unavený a bláznivý ako malé dieťa. Žeby ho životná múdrosť opustila spolu so zdravím a silou? Je predsa majster, vedomosti a reťaz získal vo skvelej Citadele Starého mesta. Čo sa to s ním len stalo, že mu hlavu mútia povery ako dákemu zadubenému paholkovi?

A predsa… predsa… Teraz už kométa žiarila aj cez deň, keď z horúcich dier Dračej hory za hradom stúpala svetlosivá para, a včera priletel krkavec so správou priamo z Citadely, s hrozivými, lež dlho očakávanými slovami zvestujúcimi koniec leta. Samé znamenia. Priveľa znamení, ktoré už nemožno popierať. Čo má toto všetko znamenať? chcelo sa mu skríknuť.

„Majster Cressen, máme návštevu,“ ozval sa Pylos tichým hlasom, ako keby sa zdráhal vytrhnúť Cressena zo zamyslenia. Keby vedel, aké nezmysly mu víria hlavou, zakričal by z plných pľúc. „Princezná chce vidieť bieleho krkavca.“ Vždy úslužný Pylos ju oslovoval princezná, odkedy sa jej otec stal kráľom. Kráľom dymiacej skaly uprostred slaného mora, ale predsa len kráľom. „Je s ňou aj jej šašo.“

Starec sa obrátil chrbtom k svitaniu a zachytil sa rukou draka, aby nespadol. „Pomôžte mi ku kreslu a pozvite ich ďalej.“

Pylos ho chytil za rameno a odviedol dovnútra. Za mladi Cressen kráčal rázne, ale teraz sa už blížil k svojim osemdesiatym meninám a nohy mal slabé a roztrasené. Pred dvoma rokmi spadol a zlomil si bedrový kĺb, ktorý sa mu nikdy celkom nezacelil. Keď minulý rok ochorel, poslala Citadela zo Starého mesta Pylosa len pár dní predtým, ako lord Stannis uzavrel ostrov… Vraj aby mu pomáhal s prácou, ale majster vedel svoje. Pylos prišiel, aby zaujal jeho miesto, keď zomrie. Neprekážalo mu to. Niekto ho bude musieť zastať, a to skôr, než by sa mu páčilo…

Mladý muž ho usadil za knihy a dokumenty. „Choďte ju zavolať. Nepatrí sa nechať ženu čakať.“ Cressen mávol rukou, chabým gestom naznačil, aby sa poponáhľal, on, ktorý sa už ponáhľať nedokázal. Telo mal vráskavé a fľakaté, a pokožku takú tenkú, že videl pavučinu žíl a siluety kostí pod svalmi. A ako sa mu len triasli ruky, kedysi také pevné a šikovné…

Recenzie:

„Hra o tróny je všeobecne známa kniha. Síce som už videl seriál, ale napriek tomu som rýchlo podľahol čaru jeho predlohy. Nezabudnuteľné postavy, akcia, rozmanitosť prostredí i charakterov, to všetko robí z Piesne ľadu a ohňa skutočný čitateľský zážitok. Tento titul by nemal chýbať žiadnemu fanúšikovi ani milovníkovi kníh.“

Marek Zákopčan, spisovateľ, recenzent

„Fantasy epických rozmerov... plná mečov a zaklínadiel... pre fantasy gurmánov s veľkým apetítom.“

Publishers Weekly

„Martin pokračuje v tempe nastavenom v prvom diele a ponúka pravdepodobne najlepšiu sériu v žánri fantasy.“

The Dewer Post