Epický vrchol posledného dielu Ttrilógie: PÁD TITANOV A ZIMA SVETA

Rodinná sága sa pomaly končí. Prehrýzli sme sa cez vyše tritisíc strán a nedbali by sme, keby nasledoval aj ďalší diel. Podaktorí z nás sú súčasníci „historických udalostí“, s ktorými sa stretávame v Prahu večnosti, a mnohé konflikty prerástli do dnešnej doby. Follettov historický obraz 20. storočia dojíma, strháva, dokonca poburuje, a v tom je autorovo majstrovstvo.

Ocitáme sa v nemeckej rodine. Rebecca Hoffmannová si vychutnáva radosti života, až kým sa úplnou náhodou nedozvie, že jej muž je vysoký dôstojník Stasi. Keď požiada o rozvod, urazený manžel jej a jej rodine urobí zo života peklo.

V USA sa George Jakesstane blízkym spolupracovníkom Roberta Kennedyho a na vlastnej koži prežíva boj černošského obyvateľstva proti rasizmu vedený Martinom Lutherom Kingom. Cameron Dewar sa pridal k republikánom a ako agent CIA si musí nájsť miesto vo svete omylov, lží a intríg.

Rovnako je na tom aj Dimka Dvorkin, mladý poradca Nikitu Chruščova, keď sa Rusko so Spojenými štátmi americkými dostanú do konfliktu a svet sa ocitne na pokraji skazy.

Celá trilógia predstavuje uzavretý román a osudy hrdinov z Východu a zo Západu sa navzájom prelínajú na pozadí spoločenských a politických premien v poslednej tretine 20. storočia. Toto pozoruhodné dielo čitateľovi umožní ľahšie pochopiť históriu, ktorej je súčasťou.

Nová bezbrehá sága STOROČIE /Pád titanov, Zima sveta, Prah večnosti/ je poháňaná dychom histórie a zaujímavými osudmi rodín, ktoré opisuje. Na začiatku v Páde titanov sa stretne 5 rodín – ruská, nemecká, americká, anglická a waleská – zblížia sa a nakoniec rozpŕchnu do všetkých končín sveta v rytme Prvej svetovej vojny a Ruskej revolúcie. Zima sveta rozpráva o živote ich detí vo chvíli, keď sa k moci dostáva nacizmus, a o veľkých tragédiách počas Druhej svetovej vojny. Prah večnosti sleduje Ďalšiu generáciu uprostred sociálnych, ekonomických a politických nepokojov v rokoch 1960 – 1990 ; zažijeme s nimi boj za ľudské práva, vojnu vo Vietname, postavernie Berlínskeho múra, karibskú krízu a ľadové ovzdušie studenej vojny.

Ukážka z knihy: Prah večnosti - 3 diel trilógie Storočie

PRVÁ ČASŤ

MÚR

1961 

Rebecca Hoffmannová dostala predvolanie na oddelenie tajnej polície v jeden daždivý pondelok roku 1961.

Deň sa začal ako zvyčajne. Manžel ju odviezol do práce na svetlohnedom Trabante 500. Staré elegantné ulice centra Berlína dosiaľ špatili medzery po vojnovom bombardovaní, iba tu a tam vyplnené novými betónovými budovami pripomínajúcimi zle osadené umelé zuby. Hans pri šoférovaní myslel na prácu. „Súdy slúžia sudcom, právnikom, polícii, vláde - každému okrem obetí zločinov,“ poznamenal. „V západných kapitalistických krajinách to človek môže čakať, ale za komunizmu by súdy jednoznačne mali slúžiť ľudu. Moji kolegovia si to očividne neuvedomujú.“ Hans pracoval na ministerstve spravodlivosti.

„Sme manželia takmer rok, poznáme sa dva, no dosiaľ som sa nestretla ani s jedným tvojím kolegom,“ povedala Rebecca.

„Nudili by ťa,“ odbil ju okamžite. „Všetci sú právnici.“

„Sú medzi nimi aj ženy?“

„Nie. Aspoň v mojom oddelení.“ Hans pracoval v administratíve: prideľoval sudcov, určoval termíny súdnych procesov, riadil činnosť súdov.

„Aj tak by som sa s nimi rada stretla.“

Hans bol silný muž, ktorý sa naučil ovládať. Rebecca ho sledovala a všimla si, ako sa mu na jej nátlak mihol v očiach známy hnev. Silou vôle ho potlačil. „Niečo vymyslím,“ odvetil. „Možno raz večer pôjdeme všetci do baru.“

Hans bol prvý muž, ktorý sa podľa Rebeccy mohol vyrovnať jej otcovi. Bol sebavedomý a autoritatívny, ale vždy ju počúval. Mal dobré zamestnanie - vo východnom Nemecku si nemohlo dovoliť auto veľa ľudí - a ľudia, ktorí pracovali vo vláde, boli zvyčajne zarytí komunisti, no Hans napočudovanie zdieľal Rebeccin politický skepticizmus. Bol vysoký, fešák a dobre sa obliekal - podobne ako jej otec. Bol to muž, na akého čakala..