Evita sa stretla so ženami z celej Európy a vznikla kniha skutočných príbehov. O láske, akú predtým nezažili, o nádeji, o sťahovaní, o konvertovaní na islam, o sklamaniach, o novej rodine, o zmiznutých deťoch, o podplatených súdoch, o dňoch samoty aj o absolútnej bezmocnosti voči systému v moslimských krajinách, zvykom a zákonom.
Všetky príbehy majú svoj koniec. Niekedy lepší, niekedy horší.
Ale všetky ženy sa zhodujú v jednom:

Túto knihu by si mala prečítať každá z vás, zvlášť tie, ktoré milujete muža inej mentality. Lebo potom je už neskoro.

Ukážka z knihy: Stratené

Mona

Mona je Nemka a v Káhire žije už niekoľko rokov.

Nie dobrovoľne.

Opustila Nemecko, aby bola blízko svojej dcéry.

Sabrin, má dnes 6 rokov, tiež žije v Egypte, ale nežije s Monou, so svojou mamou. Tá ju síce môže navštevovať, no nikdy nie su samé, vždy ich stráži nejaká staršia žena z rodiny.

"Nie je celkom pravda, že sa po rokoch zmenia len tí menej vzdelaní, ktorým je rodinou vsugerované, že ich dieťa bude dobre vychované len pod ich dozorom. Moja skúsenosť je, že sa zmenia všetci. Často, keď to najmenej čakáš. Majú to v krvi. Nech sú kdekoľvek, nech robia čokoľvek, krv nepustí, rodina sa pripomenie. A vtedy nastane peklo."

Vytiahla nás do nočnej Káhiry. Ulice sú plné, preplnené, predierame sa cez skupinky mladých chlapcov, skupinky dievčat, vidímte početné rodiny na vychádzkach, zastavujú pri stánkoch so sladkými koláčikmi alebo s mäsovými pochúťkami. Akurát je sviatok Veľkej obety, takže sú prázdniny, dovolenky, rodiny sa navštevujú, aby spoločne zjedli zabitú kravu alebo ovcu, aby si dopriali spoločný oddych.

"Tak to preto sme na letisku pri príchode videli toľko zmiešaných dvojíc s deťmi, " hovorím jej a ona prikyvuje, že áno, aj tí, čo žijú v Európe priletia na sviatky domov...

Sedíme v reštaurácii Blue Nile, na veľkej lodi na Níle, Mona objednáva domáce špeciality a hovorí, že po večeri nás zoberie o poschodie vyššie, do baru, aby sme videli, ako sa baví káhirská smotánka.

"Tam burky neuvidíš, " usmeje sa na mňa. "Tam chodia liberálni bohatí Arabi a v tých kruhoch sa už ženy nezahaľujú... Naopak..."

"Takže nie všetky ženy tu dostávajú rovnakú výchovu?" pýtam sa a ona krúti hlavou.

"Toto je veľké mesto, Evi, žije tu viac ako 20 miliónov ľudí. Aj tu stretneš vzdelané manažérky, majiteľky butikov, novinárky... Aj ženy, ktoré zasvätili život organizáciám za práva žien. V Egypte platí to, čo na celom svete - čím ďalej na vidieku bývaš, tým viac si zviazaný tradíciami, náboženstvom a fanatickým dodržiavaním niektorých absurdných rituálov...

Hovorila o obriezke.