Radosť a smiech detí i dospelých vzbudzuje každá zo 64 rozprávok o zvieratkách, princeznách, zázračných krajinách, detektívoch, vtáčikoch... Nestarnúce a aj po vyše štyridsiatich rokoch živé rozprávky vložila do Osmijankovej kapsičky vynikajúca spisovateľka a veľká kamarátka detí Krista Bendová. Rozprávky pozná niekoľko generácií poslucháčov najmä vďaka ich magickej interpretácii Ctibora Filčíka v Slovenskom rozhlase. Táto kultová generačná kniha prinesie dnešným deťom rovnaké potešenie, aké pri čítaní zažívali ich rodičia a starí rodičia: vtip, neprekonateľný humor, nebojácnosť, dobrosrdečnosť a fantáziu. Osmijankove rozprávky bravúrne ilustrovala Božena Plocháňová a skvelú typogafiu im dodal Svetozár Mydlo.

Ukážka z knihy:

O rozkýchanom slonovi

Bolo raz jedno velikánske mesto a v ňom strašne veľa domov a nikto nevedel, že v jednom paneláku býva okrem ľudí aj zlá a škaredá Nádcha. Spala v kúte chodby od jari, kedy sa naľakala slniečka, a povedala si: - Tuná preletujem, prespím dáko tie mizerné zdravé mesiace, a keď príde môj milovaný jesenný dážď, poberiem sa znova do sveta.

Tak sa aj stalo. Nádcha spala a jedného dňa ju prebudil príjemný pocit: vonku bolo zima, lialo ako z krhly, hmla sa váľala po kraji.

-    Hapčichííí! - zvýskla Nádcha. - To je dačo pre mňa! Vyhľadám si nejaký poriadny nosisko! - a hneď aj frk ho von dverami na ulicu.

Poobzerala sa, uvidela chlapčeka-prváčika, ako sa náhli do školy. Prváčik bol maličký, noštek mal ako gombičku.

Skúsim, či sa mi tento noštek hodí, pomyslela si Nádcha.

Vyskočila prváčikovi na topánku, vyškriabala sa mu hore nohavičkami a vetrovkou pod noštek, šikovne skočila do nošteka - a pošteklila nič netušiaceho prváka.

-    Hip-čííí! - strašne smiešne kýchol prváčik a utrel si noštek rukávom vetrovky.

Nádcha sa zamrvila: - Toto nie je nič pre mňa, to nemá nijakú úroveň! Kýcha ako malé mačiatko!

Pošteklila prváčika ešte raz, ten urobil znova smiešne - hip-čííí - a vy-kýchol nespokojnú Nádchu rovno na pršiplášť okoloidúcej slávnej speváčky.

Speváčka mala tenulinký hlas, aj tenulinký dlhý nos. A Nádcha - šup! Skočila do speváčkinho nosa. Speváčka začala byť nervózna a odrazu len - huahuahuap-čuííí!

-    Zavýja ako siréna! - povedala si znechutená Nádcha. - To by mi išlo na nervy. Musím si pohľadať dáke hrubšie kýchanie!