Mysteriózny triler plný hrôzy.

Vyhorený tridsiatnik sa po rokoch vracia do prímestskej štvrte na úpätí hory ukrývajúcej mrazivé tajomstvo – vo výnimočne studených zimách sa tam strácajú deti. Spolu s bývalou láskou a kamarátmi musí čeliť nielen zlomyseľnej sile, ale aj tieňom vlastnej minulosti. Všetky pády a sklamania, ktoré dovtedy zažil, sú ničím oproti peklu striehnucemu na miestach, kde vyrastal.

Autor bestsellerov Jozef Karika v desivom príbehu s nadprirodzenými prvkami prináša aj citlivé rozprávanie o tom, ako naše životy ovplyvňuje detstvo a všetko, čo sme ako deti zažili.

Ukážka z knihy:

Dvere rodičovského bytu sa otvorili poľahky, akoby vkročiť na územie, odkiaľ som celé detstvo túžil uniknúť, nebolo nič ťažké. Parkety v chodbe zapraskali - aj teraz, po rokoch, som si ten zvuk pamätal. Prihováral sa mi každodenne, až kým som v osemnástich neodišiel na internát. Odvtedy som sem chodieval zriedkavo, iba keď to bolo nevyhnutné, napríklad na matkin pohreb. Ani vtedy som sa však dlho nezdržal - len čo sme sa vrátili z karu, otec zapol televízor, chrúmal cibuľu a všetku pozornosť venoval akejsi vedomostnej súťaži. Poplakal si až v noci, keď si bol istý, že už spím. Zavrel sa v kúpeľni, najprv len posmrkával, no vzápätí sa potichu rozvzlykal. (Dával si pozor, aby som nič nezačul, to bolo preňho hlavné.)

Ani som sa nevyzul, v predsieni som položil cestovnú tašku na dlážku, rýchlo som prešiel cez kuchyňu a otvoril okno. V nevetranom byte sa vznášal cibuľový zápach. Neznášal som ho, premkla ma obava, že príšerným smradom napáchli aj múry. Našťastie stačila chvíľa a mrazivý vzduch voňajúci snehom a blízkym lesom zvíťazil nad zatuchlinou. Len čo zmizol pach prekliatej cibule, pookrial som.