Prvý román série Intercrime.Po tom, čo zavraždili niekoľko obchodných riaditeľov z najvyšších vrstiev, sa komisár národnej polície rozhodol založiť novú elitnú jednotku zloženú z vybraných policajných špecialistov z celej krajiny. Práve sformovaná skupina sa pustila do svojej prvej úlohy: vystopovať nepolapiteľného vraha so sofistikovaným modom operandi. Zakaždým sa vláme do domu bohatého podnikateľa, počúva nahrávku džezovej skladby a nakoniec strelí svoju obeť dvakrát do hlavy. Stopy vedú rôznymi smermi: do Ruska, do sveta džezu a bankovníctva, až nakoniec sa rozhodujúcou stopou stane vzácna nahrávka Theloniusa Monka, džezová klasika Misterioso.

Ukážka z knihy: Misterioso - Intercrime 1. 

Za dverami bolo počuť slabé šušťanie. Chrapľavý hlas na hranici počuteľnosti povedal: „Vojdite dnu.“

Hjelm sa opäť zhlboka nadýchol a otvoril dvere.

Na podlahe kancelárie sedeli dve ženy a jeden muž s rukami za hlavou. Veľmi blízko nich pri stene bez okien stál nízky muž tmavej pleti v hnedom saku s vestou, kravatou a brokovnicou v ruke. Tá mierila priamo na Hjelmov nos.

Hjelm za sebou zavrel dvere a zdvihol ruky vysoko do vzduchu.

„Viem, čo sa vám stalo, Frakulla,“ začal pokojne. „Potrebujeme túto situáciu vyriešiť tak, aby sa nikto nezranil. Ak sa teraz vzdáte, ešte vždy sa môžete proti tomu rozhodnutiu odvolať. Inak to pre vás znamená iba väzenie a potom deportáciu. Pozrite, som neozbrojený.“ Opatrne zo seba striasol bundu a položil ju na zem.

Dritéro Frakulla rýchlo žmurkal. Zbraňou mieril chvíľu na Hjelma a chvíľu na troch civilistov na podlahe.

Nežiadaj ma, aby som sa otočil, pomyslel si Hjelm. Musíš rozprávať, musíš rozprávať. Sústreď sa na prejavovanie účasti. Používaj také slová, aby musel rozmýšľať Odpútaj jeho pozornosť.

„Myslite na svoju rodinu,“ podarilo sa mu dostať zo seba. „Čo budú robiť vaše deti bez vás a bez vašej podpory? A čo vaša žena - má prácu? Akú prácu si bude môcť zohnať, Frakulla? Akú má kvalifikáciu?“

Brokovnica teraz mierila naňho. Práve to chcel.

Frakulla naraz prehovoril jasnou švédčinou, takmer ako keby tie slová recitoval: „Čím horšie zločiny spácham, tým dlhšie budeme môcť ostať v tejto krajine. Nepošlú moju rodinu preč bezo mňa. Obetujem sa pre ňu.“

„To je omyl, Frakulla. Vašu rodinu okamžite deportujú, prinútia ju vrátiť sa do Srbska bez toho, aby sa jej členovia mohli akokoľvek obhajovať. A čo myslíte, že urobia Srbi so ženou a s dvomi deťmi v predškolskom veku, ktorí sa snažili od nich utiecť? Čo sa stane vám, keď vás obvinia z vraždy policajta, navyše neozbrojeného?“

Muž na sekundu sklonil o pár centimetrov brokovnicu. Vyzeral absolútne vyvedený z miery. To Hjelmovi stačilo. Siahol dozadu za pás, vytiahol služobný revolver a vystrelil jednu ranu.

Hlas v ňom náhle zmĺkol. Ako je, doriti, možné, že si ešte stále zhnusený zo ženských telesných funkcií?

Na jeden moment, ktorý akoby vypadol z času, bolo všetko absolútne pokojné. Frakulla držal brokovnicu v tuhom zovretí. Jeho nevyspytateľné oči sa zabárali priamo do Hjelmo-vých. Mohlo sa stať čokoľvek.

„Ai,“ zašepkal Dritéro Frakulla, pustil zbraň a prevrátil sa dopredu.

Každá akcia má svoju podobnú a opačnú reakciu, pomyslel si Hjelm a prišlo mu zle.

Úradník vstal, schytil brokovnicu a pritlačil jej hlaveň tvrdo na Frakullovu hlavu. Tomu sa pod pravým plecom čoraz viac rozlievala kaluž krvi.

„Polož tú zbraň, ty debil!“ zreval Hjelm a povracal sa.