Prozaický debut Igora Hochela Muchy (v treťom roku okupácie) ponúka čitateľom príbehové poviedky, ktoré zachytávajú krátky životný úsek protagonistov, poväčšine jednu zvláštnu udalosť v ich každodennom bytí. Autor sa opiera o realitu, avšak reálne ozvláštňuje prvkami absurdity, záhady či iracionality. V týchto prózach sa odzrkadľujú aj politicko-spoločenské pomery a premeny v našej krajine, konkrétne 50. roky 20. storočia s ich atmosférou zastrašovania ľudí, obdobie tzv. normalizácie po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968, ale aj negatíva "novej éry" - obdobia po nežnej revolúcii. Niektoré poviedky obnažujú bezmocnosť postáv voči vonkajším okolnostiam, v iných zase sa protagonisti-milovníci kníh, spisovatelia, stredoškolskí profesori - proti týmto okolnostiam búria, ich malé vzbury síce nedokážu nič podstatné zmeniť, ale majú veľký význam pre zachovanie ich identity a dôstojnosti.