Kde bolo tam bolo, za horami za dolami... vlastne nie, len tu neďaleko pod Tatrami sa k nebu vypína nádherný Ľubovniansky hrad. V tom hrade síce nežijú kráľ, kráľovná a princezná, ale býva tam rozprávka. A nielen jedna. V hradných múroch sa skrýva množstvo rozprávok, len treba vedieť pozorne načúvať. Hrubé múry totiž vedia hovoriť, ba dokonca aj spievať. Neveríte? Tak si teda prečítajte túto knihu. Prinášame vám v nej niekoľko hradných príbehov. Princezná pre draka je veselá rozprávka o vyberavej princeznej, hlúpom Janovi, popletenom černokňažníkovi, čertovi, zaľúbenej bosorke, Zlatej krajine a samozrejme o drakovi.

Diablova skala je povesť o vzniku hradu Ľubovňa a tretí príbeh O troch zlatých vlasoch Deda Vševeda si dokonca môžete zahrať aj vy, pretože je napísaný ako divadelná hra. Ak radi spievate alebo hráte na nejaký hudobný nástroj, v knihe nájdete aj množstvo pekných rozprávkových pesničiek spolu s nádherne naspievaným CD. Veríme, že sa vám táto zaujímavá kniha bude páčiť a raz si aj sami prídete vypočuť, čo rozprávajú kamenné múry starého hradu.

Ukážka z knihy:

„Živej vody? Počul si to, Bubelez? On chce živú vodu.“ Čarodejník sa zarehotal. „A čo si myslíš, že ja živú vodu rozdávam každému? Žiadne také! A okrem toho, ja vlastne na teba vôbec nemám čas. Musím pokračovať v čarovaní. Chcem konečne objaviť kameň mudrcov.“

Čarodejník Zorax sa otočil a Hlúpeho Jana si už nevšímal. Z police vzal obrovskú knihu viazanú v hadej koži. Nachystal si rôzne banky, fľaštičky a skúmavky. Potom sa pekelne sústredil a veľmi vážnym hlasom vyriekol zaklínadlo:

„Volám sily všehomíra, ktoré riadia tento svet, nech mi prídu na pomoc, nech znásobia moju moc.“

Svetlo sviečok v miestnosti zablikalo a z knihy odrazu vystúpili tri postavy. Hlboko sa čarodejníkovi uklonili. Zorax im pohybom ruky pokynul, aby pristúpili ku kotlu, ktorý medzitým čert Bubelez postavil na oheň. Prvá postava siahla do vrecka svojho plášťa a vybrala odtiaľ akýsi prášok, ktorý nasypala do kotla, šepkajúc pritom básničku:

„Oko mloka, koža z pitóna dodá tvojej hlave fištróna.

Pierko sovy, zuby z upíra, všetky mocné kúzla pozná Mágia.“

Po nej ku kotlu pristúpila druhá postava, aj ona čosi vsypala do kotla a zarecitovala:
„Ortuť, fosfor, kvapka hydrogénia spraví z teba v okamihu génia.

Nemusíš už venovať sa štúdiu, poslúchni mňa, múdru Alchýmiu.“