Veľa kníh sa začína odporúčaním: Držíte v ruke neobyčajnú knihu. Ak poznáte príbeh o nepochopiteľne a nedôstojne odvolaného trnavského arcibiskupa viete, že ide o mimoriadneho človeka. Kniha Vyznanie - Róbert Bezák je výnimočná spôsobom akým otvoril svoje ľudské srdce verejnosti. Táto kniha nie je jeho príbeh, ale dokument o ľudskej dôstojnosti.

Pri čítaní tejto knihy človek nemôže myslieť na nič iné, len na to, že toto sa môže stať aj nám, komukoľvek, kto žije medzi ľuďmi. Vyzanie je výnimočne hlboká a úprimná výpoveď na otázky výnimočnej novinárky Marie Vrabcovej. Stane sa každodenným chlebom mnohých a po jej prečítaní budú vidieť svet aj seba v ňom inými očami.

Ukážky z knihy: Vyznanie - Róbert Bezák

Stačilo sa prispôsobiť a dodnes ste trnavským arcibiskupom

Možno si niektorí mysleli, že som naivný kňaz z vidieka, z akejsi Radvane, ako sa písalo, ktorý sa prispôsobí bez toho, aby pochopil podstatu, ale to by bolo proti všetkým mojim zásadám. A nechcel som ustúpiť ani trochu, lebo ak to urobíte raz, urobíte to aj pri ďalšej príležitosti a už vás ten vír stiahne. Ľudia si informáciu prenášajú: dá sa to vybaviť, treba obálku, zoberie. Toto nikdy nezostane medzi dvomi ľuďmi a zahanbuje to celú cirkev. Pre lepšiu ochranu sme vytvorili dva subjekty, ktoré mali pomôcť pri spravovaní ekonomickej agendy arcidiecézy. Poľovnícka organizácia HUNTT vykonávala poľovnícke práva na cirkevných pozemkoch a spoločnosť NINETT bola vytvorená preto, aby posudzovala všetky ekonomické, právne a finančné aspekty možných obchodných vzťahov ešte pred tým, ako do nich mala vstúpiť arcidiecéza.

Riešil vôbec niekto, čo bude s vami, kam sa zaradíte?

Oficiálne sa zo mňa stal bývalý arcibiskup, ale keďže nemám dôchodkový vek, štát mi nemôže dať penziu. Z Trnavskej arcidiecézy by som odišiel, aj keby ma nevykázali, lebo to som si nevedel predstaviť, že po troch rokoch biskupstva budem chodiť na arcibiskupský úrad pre stravné lístky ako pomocný duchovný. Ale vôbec som nevedel, kam sa pohnúť a nebyť Mariána Bublinca, vtedajšieho administrátora Banskobystrickej diecézy, asi by som skončil na úrade práce. On mi ponúkol možnosť, že ma prijme do Radvane ako výpomocného duchovného a ja som to prijal, lebo mi išlo a to, aby som niekde bol evidovaný a mohol byť zdravotne poistený. Rehoľa redemptoristov mi ponúkla domicilium, čiže trvalú adresu. Som jej vďačný za to, lebo sa mohla zatváriť, že môj osud je záležitosťou Vatikánu a majú ho riešiť tam. Zároveň som sa s predstaveným rehole a zástupcom diecézy dohodol, že mi dajú sabatický rok.

Viete si predstaviť, že biskupom ešte niekedy budete aj aktívne?

Uvedomujem si, že to, že som biskupom, ma zaväzuje k službe na tejto úrovni, ale už by som sa bál, že aj inde nájdem to isté, čo v Trnave. Po čase by som určite niečo našiel, lebo nereformovaný systém tak funguje a ja nechcem byť jeho súčasťou. Nesiahol som na lokálny problém, preto už nemôžem vstúpiť do tohto prostredia s naivnou predstavou, že tu môžem niečo zmeniť. Človek aj svoje očakávania musí postaviť na ničom racionálnom, a zatiaľ nevidím nič, na čom by som mohol stavať.