Krásne ilustrovaný príbeh o maličkých ľudských bytostiach, ktoré žijú vo svojich útulných obydliach v korunách starých stromov a vozia sa z miesta na miesto na krídlach vtáčikov. Zísť dolu na zem je pre nich nebezpečné, lebo v lese číha strašný netvor, chrliaci oheň. Malý Billy - zvedavý, a tak trochu neposlušný chlapec - zbaví les netvora, a dostane od minpinkov takú odmenu, akú nedostalo ešte žiadne dieťa na svete. Hoci ide takmer o klasickú čarovnú rozprávku, je plná dahlovských nápadov.

Ukážka z knihy Minpinkovia

Malému Billymu mama vždy presne hovorila, čo smie a čo nesmie robiť.

Všetko, čo mu dovolila, bolo nudné. Všetko, čo mu nedovolila, bolo lákavé a vzrušujúce.

A tou najlákavejšou zo všetkých zakázaných vecí bola táto: malý Billy nesmel ani za nič sám vyjsť von cez záhradné vrátka a preskúmať, čo je za nimi. To mu mama NIKDY, ale naozaj NIKDY, nedovolila.

V jedno slnečné letné popoludnie malý Billy kľačal na stoličke v obývačke a túžobne hľadel von oknom na neznámy šíry svet za vrátkami. Mama v kuchyni žehlila, a hoci boli dvere otvorené, malého Billyho nevidela.

Občas na neho zavolala a spýtala sa: „Čo robíš, Billy?“

A malý Billy sa jej zakaždým ozval a povedal: „Nič, mami, nič zlého.“

No malého Billyho už strašne nebavilo byť dobrým a poslušným chlapcom.

Cez okno videl – ani nie tak ďaleko od ich domu – tajomný les. Bol hlboký a tmavý a volal sa Les hriechu. Ako rád by sa tam šiel pozrieť...

Od mamy vedel, že aj dospelí sa boja do toho lesa vstúpiť. Každý v ich kraji poznal rýmovačku, ktorá znela takto:

Les hriechu! Les hriechu! Vyhni sa mu, pútnik!

Dnu už vošli mnohí, von nevyšiel nik!

„Prečo nik nevyšiel z neho von?“ spýtal sa jej raz malý Billy. „Čo sa tam s nimi stane?“

„Ten les,“ povedala mama, „je plný tých najkrvilačnejších divokých šeliem, aké žijú na svete.“

„Myslíš tigrov a levov?“ spýtal sa Billy.

„Oveľa horších,“ povedala mama.

„A aké šelmy môžu byť horšie než tigre a levy, mami?“

„Bleskotrieskači sú horší,“ tvrdila Billyho mama, „a ešte zúriví špicorožci, zákerní drúzgači a jedovaté hnidoplazy. Ale najhroznejší zo všetkých je krvilačný Drakodráp. Vylamuje zuby, hltá skaly, kmáše, šklbe a trhá všetko, čo sa mu dostane do cesty. Jeden taký žije aj v tom lese.

„Drakodráp, mami?“

„Áno, Drakodráp. Keď niekoho prenasleduje, vyfukuje z nozdier mraky horúceho dymu.“

„Mohol by ma aj zožrať?“ spýtal sa malý Billy.

„Prehltol by ťa ako muchu,“ povedala mama.

Malý Billy neveril ani slovo z toho, čo mu jeho mama vtedy povedala. Asi si to všetko vymyslela, len aby ho nastrašila, a aby mu samému nikdy ani nenapadlo vyjsť z domu.

A teraz malý Billy kľačal na stoličke a túžobne hľadel smerom k obávanému lesu. Ako rád by sa tam šiel pozrieť.

„Billy,“ zavolala na neho mama z kuchyne. „Čo robíš?“

„Nič, mami, nič zlého,“ odpovedal jej malý Billy.

Potom sa stala zvláštna vec. Malý Billy začul akýsi šepot. Niekto mu šepkal čosi priamo do ucha. Malý Billy hneď uhádol, kto je to. Sám čert rohatý. Vždy, keď sa malý Billy strašne nudil, začal mu čosi našepkávať.

„Bude to ľahké,“ šepkal mu čert. „Cez okno vylezieš von. Nik ťa nezbadá. Ani sa nenazdáš a budeš v záhrade. Vybehneš cez vrátka a o malú chvíľu budeš už sám spoznávať ten úžasný les. Je to prekrásne miesto. Never ani slovo z toho, čo ti narozprávala tvoja mama o drúzgačoch a hnidoplazoch, ani o hroznom krvilačnom Drakodrápovi, ktorý vylamuje zuby, hltá kamene, šklbe, kmáše a trhá všetko, čo sa mu dostane do cesty. Také zviera na svete nie je.“

„A čo teda je v tom lese?“ spýtal sa pošepky malý Billy.

„Sú tam lesné jahody,“ zašepkal čert. „Celý les je pokrytý kobercom lesných jahôd – chutných, červených, šťavnatých, zrelých. Choď a sám uvidíš.“

Tieto slová ticho šepkal čert rohatý malému Billymu v to slnečné letné popoludnie.

Billy dlho neváhal, otvoril okno a začal liezť von.

A už sa potichu spúšťal dolu na kvetinovú hriadku.

V nasledujúcej chvíli vybehol von cez záhradné vrátka.

Netrvalo dlho a stál na samom okraji hlbokého tmavého lesa.

Podarilo sa mu to! Dostal sa k lesu! A teraz ho môže celý preskúmať!

Z anglického originálu Billy and the Minpins, vydaného nakladateľstvom Penguin Books Ltd. (Picture Puffins) v Londýne v roku 1993, preložila Eva Preložníkova.

EVA PRELOŽNÍKOVÁ, skúsená prekladateľka a odborníčka na anglickú a americkú detskú literatúru, získala za preklad knižky R. Dahla: Žirafa, Pelly a ja medzinárodnú cenu za kvalitu prekladu – diplom Čestnej listiny IBBY (Medzinárodná únia pre detskú knihu). Cena sa udeľuje sa každé dva roky autorom, ilustrátorom a prekladateľom za jednu z najlepších detských kníh vydaných v danej krajine za posledné dva roky. Toto ocenenie získal aj Otakar Kořínek za preklad Pána prsteňov I.-III. 

Ilustroval Quentin Blake.