Publikácia nie je polemikou o estetike populárneho a vysokého umenia, ale pátraním po tom, čo vlastne populárna kultúra reprezentuje v dnešnom svete uväznenom v totalite médií.„Populárna kultúra a média žijú v symbióze až pozoruhodnej, je priam úžasné sledovať, ako sa vlastne jednotlivé technologické vynálezy od zrodu kníhtlače až po internet a počítačovú kultúru podieľali na znovudefinovaní toho, čo je umenie, čo je zábava , čo je kultúra.“Keďže autor je odchovaný literatúrou a literárnou interpretáciou, v publikácií sa opiera o svoje vzdelanie a interpretačný aparát, ktorý literárna teória používa, a pozerá sa na príbeh médií a ich rozvoj v ostatných vyše 500 rokoch vo vzťahu k populárnej kultúre. Autor nie je historik, preto sa nesnaží o dôslednú historickú trasu, v histórií skôr skúša nájsť zaujímavé a nepochybné zlomové momenty; ktoré menili vzťah medzi prijímateľom, konzumentom umenia a tvorcami obsahu. Zaujímavé je pri tom, že každá nová technológia prenosu informácií – či už to bola kníhtlač, neskôr fotografia, film, rozhlas a televízia alebo globálna internetová sieť – vznikla s predpokladmi a plánmi na iné využitie, než si publikum vyžiadalo.Vyberáme z recenzií:„Na prvý pohľad „vážna“ téma o vzťahu populárnej kultúry a masmédií sa vďaka autorovi stáva pútavým čítaním, konfrontáciou rôznych názorov a priestorom pre osobné úvahy každého, kto po knihe siahne. Každý, kto knihu chytí do ruky môže napríklad porovnávať, čo je v kultúre ešte „umelecké“ a čo iba „populárne“. A každý si môže byť istý, že „postmoderný spisovateľ“ Kasarda si pri tom pomáha na základe faktov, podložených múdrosťou vekov a autorít. Nie je to kniha, ktorá post(moderne) kĺže po povrchu a hrá sa so slovíčkami. Martin Kasarda nie je autor, ktorého text (aj keď oveľa dlhší ako poviedka) neprečítate od začiatku do konca.“prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., Litt. D. „Kasardov rukopis Populárna kultúra a masové médiá: Od karnevalovej ulice po virtuálny svet predstavuje Kasardu ako autora, ktorý zostáva verný svojej základnej intelektuálnej a umeleckej vokácii: prezentované texty sa pohybujú tenkou hranicou medzi štúdiami a esejami. Kasarda tak na jednej strane preukazuje, že za jeho úvaha¬mi o vzťahu medzi populárnou kultúrou a masovými médiami sa nachádza úctyhod¬né kvantum naštudovaného materiálu, rad autoritatívnych textov a autorov, s ktorými vstupuje do dialógu, no na strane druhej týmto svojim úvahám dáva punc „francúz¬skeho prehovoru“, esejistického výrazu, ktorý o vážnych veciach tohto sveta hovorí s metaforickým, či básnickým nadhľadom, istou noblesnou ležérnosťou a ľahkosťou.“doc. PhDr. Michal Babiak, Mr