Doteraz neexistuje podobná kniha. Roky a roky – od olympijských športovcov z antického Grécka až po dnešné jednotky špeciálnych operácií - tie najlepšie fyzicky vybavené bytosti sa nespoliehali na fitnes centrá vo svojich mestách  alebo na činky doma.

Čo ak vám poviem, že už dávno máte ten najdokonalejší posilňovací prístroj, aký kedy bol vytvorený? Svoje vlastné telo.

MARK LAUREN

Programy a cvičenia uvádzané v tejto knihe som zdokonaľoval, keď som pripravoval stovky nováčikov amerických špeciálnych jednotiek na extrémne požiadavky. Roky som vyvíjal nové tréningové princípy a sledoval ich výsledky. Skvelé výsledky viedli k tomu, že najvyššie velenie kúpilo môj systém. Najvyspelejšie armádne zložky od SEALs  cez Zelené barety až po jednotky špeciálnych taktických operácii letectva, využívajú tieto cvičenia ako základ silového tréningu. A teraz ich predkladám vám.

MARK LAUREN

Nech ste nadšenec pre fitnes, olympionik v gymnastike, kulturista, jogín  či niekto, čo okrem tašky s nákupom nikdy nič nezdvihol, môj program vás privedie k najlepšej kondícii v živote.  Ponúkam  výber 125 najefektívnejších cvikov, ktoré vám umožnia zdokonaľovať svaly, aké chcete, kdekoľvek chcete  a po celý život. S takto jasne znázornenými a vysvetlenými cvikmi  si môžete  vytvoriť vlastný tréningový program  prispôsobený vašim potrebám a predstavám,  ktorý možno meniť a modifikovať nekonečnými spôsobmi.

Ale pre tých, ktorí potrebujú usmernenie, vypracoval som desaťtýždňový program pre všetky úrovne kondície. Programy, ktoré vás povedú k úspechu, čo sa vám zatiaľ nepodarilo. Budete cvičiť iba 20 až 30 minút denne, 4- alebo 5-krát týždenne.

MARK LAUREN

Táto kniha prichádza v čase, keď i napriek  najväčšej snahe majú mnohí finančné a časové problémy, ktoré im nedovolia dosiahnuť svoje ciele v oblasti kondície. V súčasnom svete informácií sme neustále bombardovaní nesprávnymi radami, neúčinnými pomôckami a pilulkami, rôznymi trikmi. Metódy uvádzané Markom sú dokázané a overené časom. Viem to, lebo som videl výsledky. Velil som najlepším z najlepších, a za to, že sú najlepší, vďačia Markovmu tréningu. A teraz svoj program zdokonalil, aby vyhovoval každému mužovi, každej žene.

V sedemdesiatych rokoch ukázal Arnold Schwarzenegger svetu potenciál posilňovní a vraj inšpiroval tisíce ľudí. Teraz nadišiel čas využiť možnosti vlastného tela. Toto je nová fitnes revolúcia !!!

John T.Carney junior, plukovník USAF

Ukážka z knihy: Telo ako posilňovňa

Plávalo sa s veľkými hrubými gumenými plutvami, ktoré mohutnému chlapovi v uniforme a s výstrojom umožňovali pohyb vo vode. Nesmeli sa používať ruky, lebo pre tím plávajúci na hladine by nebolo taktické špliechať a mávať rukami nad hladinou. Všetko sa muselo robiť perfektne. Každé opakovanie pozorne hodnotil inštruktor a nesprávne vykonané cvičenie sa nczarátavalo. Inštruktori neustále vykrikovali: „Neplatil... Neplatil... Ani toto sa nerátal... Vystrkuješ chrbát!...Nie si celkom dole!.... Nie si celkom hore!“

Moju poslednú disciplínu, sed-lah, hodnotil seržant Pope. Všetci sa ho báli pre jeho drsné zaobchádzanie s účastníkmi. „Tieto sa nezarátavajú, Lauren! Máte ruky za hlavou príliš vysoko!“ Toto povedal tesne pred tým, ako mi cvik neuznal pre polohu rúk. V posledný deň výcviku ma poslali späť do triedy začiatočníkov, ktorá trénovala prvý týždeň. Z mojej pôvodnej skupiny 86 účastníkov skončili kurz iba štyria. Do ubikácie som sa vrátil práve v čase, ked môj tím po­chodoval vo formácii a spieval pesničky o svojom poslednom dni. Vážne som uvažoval o tom, že to vzdám.

Ale nasledujúcich deväť týždňov ma naučilo niečo, čo budem využívať po celý život. Úspešný tím sa skladá iba z individualít, ktoré sú ochotné vzdať sa svojho pohodlia a komfortu. Boli sme trénovaní rak,*tby sme sa pre spoločný cieľ tímu vzdali vlastného komfortu. A ten výcvik sa zameriaval na celý tím, ako aj na jednotlivcov. Úspech závisí od vás - a je iba na vás, či sa dokážete zbaviť všetkého, čo je v rozpore s vaším cieľom.

Tik som začal zase od nuly. Denne sa z nás parilo, ked sme hodiny cvičili pod horúcim slnkom v San Antóniu, kde pravidelná náplň dňa pozostávala zo šesťdesiatminútového behu, dvojhodinového cvičenia vo vode a hodinového plávania s plutvami. Najhoršie to bolo ráno, keď sa všetko začínalo. Navyše sme urobili priemerne asi 500 tímových kľukov denne. Ale to nebol problém. Nakoniec sme sa naučili, že nie je vôbec dôležité, ako sme unavení, stuhnutí, len čo sme sa popreťahovali, boli sme v poriadku. Zakaždým, ked sme prichádzali do školskej budovy alebo ju opúšťali, museli sme urobiť 15 zhybov nadhmatom, 13 podhmatom, 20 drepov alebo 20 čínskych kľukov. Raz sme dokonca museli ako tím uro­biť 1000 kľukov bez možnosti vstať, okrem päťminútovej prestávky na toaletu. Tri a pol ho diny sme robili ako tím päť klukov po sebe a medzi nimi sme zdvihli zadky a pohybovali bokmi. Museli sme urobiť 1 000 kľukov (+ 1 za tímovú prácu) preto, že sme mali na šnorchloch priliš veľa pásky.

Ale najhoršie to bolo v bazéne. Počas prvých týždňov účastníci kurzu cestou k bazénu ešte vtipkovali a zhovárali sa. Ale od šiesteho týždňa už bolo v autobuse hrobové ticho. Počuli by ste Špendlík padnúť. Bol to práve bazén, ktorý spôsoboval, že v kurze bolo toľko odpadlíkov. Mohli ste kedykoľvek skončiť. Ak ste usúdili, že to nie je pre vás, jednoducho ste povedali:  „Končím.“ Uprostred akéhokoľvek cvičenia môžete z bazéna isť do svojej izby napchávať sa piz­zou.

Do bazéna sme chodievali od pondelka do piatka a dostali sme sa z neho iba tromi spôsobmi: úspešne dokončiť kurz, skončiť alebo prerušiť výcvik - vtedy vás vytiahli z bazéna na Čas po­trebný na to, aby ste nadobudli vedomie a potom sa vrátili, alebo to vzdať alebo znova prerušiť. Ak ste cvičenie pokazili, museli ste ho absolvovať znova, čo bolo vždy ťažšie. Zvlášť náročné bolo zbierať výstroj, zložiť ho perfektne na dne bazéna a potom si ho nasadiť. A to všetko pod kontrolou. Pod vodou sme museli perfektne uviazať tri rôzne uzly. A medzi každým ponorením sme šliapali vodu. Naučili sme sa hned zostať dole, vydržať tam napriek akejkoľvek bolesti. Bolo to všetko o plnom odhodlaní. A to prinášalo úspech.

Bolo to deväť týždňov tvrdej driny pre tím, zatiaľ čo deväť inštruktorov sa snažilo dostať nás do situácie, aby sme ro mnohí vzdali. Pri mojom druhom pokuse uspieť som sa dostal do dva­násťčlenného tímu, ktorý sa prepracoval až do finále. Tam sme prešli všetci okrem jedného. Kolega nezvládol 4 000 metrov plávania s plutvami. Vrátili sme sa do bazéna ešte raz, aby sa pokúsil o opravu. Vtedy prišiel môj čas.

Spomínam si, ako som sedel v autobuse a lutoval som, že som sa odhodlal prekonať ten re­kord pod vodou. Vedel som, že moji kolegovia to tak nenechajú, a po chvíli ma jeden zavolal k sebe von. „Tak ty naozaj chceš zaútočiť na rekord?“ opýtal sa. „Naozaj to chceš urobiť?“ Mal som chuť rozbiť mu nos, ale namiesto toho som iba krátko odpovedal: „Áno!“ Už som sa roz­hodol a on sa iba smial trápeniu, čo ma čakalo. Mal pravdu. Bol čas pustiť sa do toho.

Zatial čo náš kolega zvládol opravné plávanie za 78 minút, ja som sedel na okraji bazéna, re­laxoval som a dýchal. Predo mnou bola ťažká úloha. Nevoľnosť z nedýchania je strašná, ale vedel som, že ked som sa už na to dal, nevynorím sa z vody, až kým ma kolegovia nevy tiahnu v bezvedomí. Rozhodol som sa rekord prekonať. Slobodník Schwitzer, 190 cm vysoký plavec, stanovil maximum na 116 metroch. Spomínam si, že keď som prišiel po prvý raz do kurzu, po­kladal som rekord v plávaní pod vodou za najpôsobivejší zo všetkých. Mne ako nováčikovi, ktorý sa horko-ťažko boril s 25 metrami, to pripadalo ako nadľudský výkon. A teraz, na konci druhého výcviku, po 4 mesiacoch chcel som naň zaútočiť.

S nohami vyloženými na okraj bazéna som zavolal. „Pripravený ísť do vody, seržant!“

„Chodte do vody!“ odpovedal inštruktor.

„Idem do vody, seržant!“ Stál som na okraji bazéna, dýchal som a uvolňoval sa ešte pár minút. Moji kolegovia na mňa čakali, pripravení ma vytiahnuť, ked bude potrebné. Posledný raz som sa zhlboka nadýchol, ponoril sa a odrazil sa od steny bazéna.

Bol som úplne sám. Po dvoch mesiacoch nepretržitej tímovej práce som zrazu nikoho nevidel, nikoho nepočul. Bol som tam iba ja. Sústredil som sa iba na svoje tempo a uvoľnenie. Zabrať, splývať, uvolniť...zabrať, splývať, uvoľniť... Až ma napokon nezačalo telo preklínať za nedostatok vzduchu. Ale mal som svoj ciel. A nevoľnosť tu nemala miesto...