Dvadsiatnik Julo (z ktorého raz bude slávny Satinský) a o pár rokov mladšia Oľga (krásna tanečnica a budúca prekladateľka) sú obaja z Dunajskej ulice. Príbeh ich lásky sa začína zoznámením na lodi počas plavby na Dunaji v lete 1962. Prvých päť rokov od ich zoznámenia neboli vždy spolu v Bratislave, vďaka čomu sa zachovala táto korešpondencia. Oľga mala najprv angažmán v Košiciach, potom bol Julo na vojne, neskôr Oľga odišla na dlhší čas do Ameriky.
Julo a Oľga si nepísali len ľúbostné vyznania či suché správy, ich listy sú plné postrehov, príhod a v neposlednom rade ilustrácií. Časť Julových listov je písaná vo forme časopisov, kde nechýbajú vlastnoručne kreslené fiktívne inzeráty a reklamy. Tie zostávajú v knižnom vydaní verne reprodukované. Kniha Listy Oľge pozostáva zo 155 Julových a 51 Oľginých listov z rokov 1962 - 1965. Listy vychádzajú päťdesiat rokov od napísania, desať a takmer tridsať rokov po smrti tých, čo ich písali.

Ukážka z knihy: Listy Oľge

Hneď za prvé vyriešim tú najpálčivejšiu otázku (aby som nezabudla). Iste vieš. o čo ide. Je chvályhodné, že si sa priznal, že si fajčil fajku. Ide však o zásadu. Dohodli sme sa (aspoň ja som ti tak povedala), že celý piatok nebudeš fajčiť, až v sobotu ráno. Keďže Ti to nedalo - tak i ja som vyfajčila 3 cigarety, ktoré mi neurobili dobre. Ináč sme dohodnutí. Že fajčíš najviac to denne, potom znižuješ po jednej. Nie? Ak by si vy­fajčil naviac, napíš. A vôbec, uspokojuješ sa s tým. že pár cigariet alebo sem-tam nejaká pijatika (neviem, či i alebo y) ti nemôžu uškodiť. Ja ti hovorím toľko, že môžu, lebo i tvoj život je prevrátený tým. Že máš dlho predstavenia (neviem, čo je po nich), a to je nezdravé. Neskoro chodíš spať a i keď dopoludnia dlho spíš, to nie je ono. Nechcem Ti robiť nejaké kázne je to len moja skromná rada.

Tvoj list som nečítala v izbe postojačky, ale v kuchyni. Pani Dorflingerová bola nadšená, keď som jej povedala. Že ju pozdravuješ. Nevie sa Ťa dosť vynachváliť. Ale to Ti nemôžem všetko vy klebetiť. Pýtala sa ma. ako dlho sa poznáme. Ja som sa ju snažila vyviesť z omylu a povedala som jej. že asi mesiac. Na to sa celá zhrozila (ako ležala na di­váne. v momente vstala) a začala tvrdiť, že však Ty si jej povedal, že 8 mesiacov. Nakoniec som to prekrútila tak. že sa poznáme tých 8 me­siacov. ale že sme sa nerozprávali Vedeli sme. že bývame na jednej ulici. Nechcela som ju šokovať.

Neviem, čo budem zajtra robiť. Posiela ma na výlet s kamarátka­mi To vieš, to je tak pre mňa! Aj tak som rada, že je nedeľa a môžem dohrať zameškanú angličtinu. Ráno pôjdem cvičiť. S Tóthom skúšame ako diví. Z tých černochov mám svalovú horúčku 1/ krku. Cvičím stále, aj naše. aj mužské tréningy.

Sestre som včera písala list. Oznámila som jej. že budeš s ňou cho­diť. Tým som ju chcela duševne pripraviť. Dúfam, že ju nesklameš. Je to dobré dievča - mrzelo by ma to.

Tie knihy som Ti nedala náročky. Myslela som na to. ale nechcela som. aby si bol ovešaný zbytočnosťami.

Ten strieborný predmet na 4 stĺpikoch sa podľa mňa používa na ovocie. (Táto veta je napísaná krivo, lebo ju píšem v posteli.)

Otcovi nezabudni odovzdať odkaz. Ak by si išiel do Budapešti, zájdi. prosím Ťa. k nám a povedz mame, aby poslala tete cigarety v takej krabici z umelej hmoty. Volajú sa Dárková a je ich tam 100. Možnože bude chcieť poslať aj niečo iné, ale cigarety nech pošle určite, lebo viem, že jej chutili a stále ich fajčila. No už sme zase pri tom...