Táto kniha je prelomovým dielom v oblasti tzv. novej biológie. Predstavuje nádejnú syntézu najmodernejšieho a najlepšieho výskumu v oblasti bunkovej biológie a kvantovej fyziky. Je skutočným prelomom v tradičnom myslení, pretože ukazuje, že môžeme zmeniť naše telo, ak preprogramujeme svoje myslenie. Autor pútavo opisuje mechanizmy, akými bunky prijímajú a spracúvajú informácie. Ukazuje sa, že našu biológiu neriadia gény a DNA. Naopak, DNA je riadená signálmi mimo bunky, vrátane energetických odkazov, ktoré vychádzajú z našich pozitívnych aj negatívnych myšlienok. Úryvok: Sú opakujúce sa obrazy, ktoré pozorujeme v prírode, iba náhodné? Som presvedčený, že odpoveď je „určite nie“. Aby som vysvetlil, prečo verím, že fraktálna geometria definuje štruktúru života, musím sa vrátiť ku dvom bodom. Po prvé, príbeh evolúcie je príbehom smerovania k vyššiemu uvedomeniu. Po druhé, pri našom štúdiu membrány sme odhalili receptor - efektorový proteínový komplex (IMP) ako základnú jednotku vedomia/inteligencie. Z toho vyplýva, že čím viac proteínových receptor-efektorov organizmus má, tým väčšie môže mať uvedomenie a tým vyššie stojí na rebríčku evolúcie. Existujú však fyzické obmedzenia brániace neustálemu zvyšovaniu počtu proteínových receptor-efektorov, ktoré sa vmestia do bunkovej membrány. Priemer proteínov „vedomia“ je približne rovnaký, ako priemer fosfolipidov, v ktorých sú zabudované. Pretože je hrúbka membrány striktne definovaná, nemôžete do nej nastrkať množstvá IMP tak, že ich budete ukladať nad seba. Ste obmedzení vrstvou hrubou ako jeden proteín. Preto je rozšírenie povrchu membrány jedinou možnosťou, ako zvýšiť počet proteínov vedomia.