Monografia je vydarený pokus o vedecké, kvantitatívne definovanie vývojových etáp podielu techniky na architektonickej tvorbe až po cieľový program, ktorý tu predstavuje udržateľná architektúra v širšom kontexte udržateľnej spoločnosti. Autori vychádzajú zo špecifického pohľadu na vývoj techniky v architektúre cez systémuvú väzbu budova - klíma - energia. Práve obsah klímy významne rozširujú z dosiaľ aplikovaných fyzikálnych parametrov aj na parametre chemické a posúvajú túto systémovú väzbu na kvalitatívne vyššiu technickú úroveň. Monografia ukazuje na využiteľnosť uvedeného postupu v integrovanom procese projektovania zelenej budovy, ktorú definuje čoraz komplexnejšími princípmi stratégie jej tvorby.