Vo všetkých poviedkach druhej zbierky ide o vysoko štylizovaných individualistov s nesmierne komplikovaným vzťahom k iným ľuďom. Na prítomnosť iných rezignujú vedome, dobrovoľne, s úľavou. Sú to neuroticky pôsobiaci samotári, ktorí sú v spoločnosti vždy akýmsi cudzím elementom, ktorých konanie ovplyvňuje totálne deštrukčne pôsobiaci strach z neovládnutého priestoru.