Evitapress má novú autorku! Enja Rúčková však nie je žiadna začiatočníčka, jej knihy sú mimoriadne obľúbené a získali si srdcia čitateliek každého veku. Do Evitapressu prichádza s novinkou Môj nevlastný brat.

Láska sa niekedy prikradne a nečakane prekvapí tam, kde je najmenej vhodná...

Miriam po maminej svadbe získala nového brata. Volá sa Sethos, meno dostal po bohu chaosu, búrok a púšte. Nevlastní súrodenci si zvykajú nielen na nových rodičov, ale hlavne na seba. Po prázdninách začnú študovať na rovnakom gymnáziu - Miriam je prváčka, Seth maturant. Hoci ich súrodenecké doberanie miestami prekračuje únosnú mieru, v škole sa Seth voči „sestre“ správa ako ochranca a džentlmen. A napriek tomu, že sa dievčatá na mladíka s gréckymi koreňmi lepia, jeho záujem sa stále viac sústreďuje na Miriam.

A Miriam má zo svojho nevlastného brata (nielen) v hlave čoraz väčší zmätok...

UKÁŽKA Z KNIHY:

    Usmievala som sa naňho ako idiot. Lepila sa naňho ako pijavica. A stále mi bolo málo. Stále ma to neuspokojovalo. Chcela som viac.

    Vzápätí mi niečo napadlo. Seth sa zaujíma o moju obarenú nohu. Čo keby som jeho úprimnú starosť využila vo svoj prospech?

     Hudba burácala. Veselo som poskakovala do jej rytmu. Keď sme si so Sethom mali opäť tlesknúť do dlaní a keď bol dostatočne blízko na to, aby ma zachytil, podlomila sa mi noha. Zahrala som to. Podľa mňa to bolo trápne a priehľadné až hrôza. Nijaké ocenenie by ma za môj herecký výkon nečakalo.

   No Seth zareagoval presne tak, ako som chcela. Zachytil ma. Ba čo viac, obtočil ruku okolo môjho pása. Podoprel ma. Pritiahol k sebe. Poskytol mi nádhernú oporu. Ja som ho rukami okamžite oblapila okolo krku a tešila sa, že mi skočil na lep. Ááách.

   Viete, čo bolo na celej veci najúžasnejšie? Že som na ňom doslova visela. Medzi mojím a Sethovým telom neostala jediná škáročka. Musel cítiť, ako mi prudko bije srdce, lebo aj ja som cítila to jeho.

   A zatiaľ okolo nás znela hudba, naši spolužiaci tancovali, čas bežal.

   Iba on a ja sme stáli, ruky aj pohľady zakliesnené do toho druhého. V tej chvíli by mohol prísť aj koniec sveta, vôbec by mi to neprekážalo.

    „Si okej?“ zisťoval. Stále ma držal.

    „Á-áno,“ vykoktala som. „Ďakujem.“

    „Čo tvoje koleno?“

    „Ehm, koleno?“

    „Podlomilo sa ti. Muselo ti v ňom rupnúť.“

    Neposmieval sa mi. Bol úplne vážny. „Nie,“ odvetila som celá zapýrená. Až teraz mi došlo, že som ho sprosto využila. On sa o mňa naozaj bojí a ja ho iba ťahám za nos.

    Seth si však o celej situácii myslel svoje. „Poď so mnou. Pozriem sa ti na to.“ Vykročil do šatne. Ruku mal stále na mojom páse, takže mi neostalo nič iné, iba vykročiť s ním.  

    „Som v poriadku, Seth,“ protestovala som. „Nič mi nie je.“

    Nereagoval. Usadil ma na najbližšiu lavičku, kľakol si k mojim nohám a vyhrnul mi tepláky. Skúmal moje koleno pohľadom, potom aj dotykom.

    „Nič mi nie je,“ zopakovala som. „Prestaň.“

    „Takmer si spadla, Mairim,“ dohováral mi trpezlivo. „Nechaj ma zistiť prečo.“

    „Len som to na teba hrala,“ priznala som. Uši mi horeli jedna radosť.

    Seth zavŕtal pohľad do mojich očí. Vôbec nevyzeral prekvapene. „Tak to dohraj do konca,“ zašepkal. Jemne ma pohladil po líci.