Inferno - Peklo: nový triler Dana Browna nadväzuje na sériu so symbolistom Robertom Langdonom, ktorého si vo filmových adaptáciách zahral Tom Hanks. V novom príbehu Inferno sa Langdon dostane do srdca Európy, kde sa rozkrúti napínavé dobrodružstvo okolo jedného z najtrvácnejších a najtajomnejších literárnych diel v histórii...
„Čitateľov zavediem na cestu hlboko do mystickej ríše kódov, symbolov a tajných chodieb,“povedal Dan Brown pre BBC.
Nová kniha Inferno - Peklo je inšpirovaná Peklom z Danteho Božskej komédie. „Ako študent som sa zaoberal Danteho Peklom, no až pri výskume vo Florencii som si uvedomil ten večný vplyv Danteho diela na moderný svet,“ tvrdí spisovateľ. Aj preto sa veľká časť novej knihy odohráva v uliciach talianskej Florencie.

Ukážka z knihy: Inferno - Peklo

..Som doktorka Sienna Brooksová.“ predstavila sa. keď vošla dnu. a usmiala sa na Langdona. ..Dnes večer budem pracovať s doktorom Marconim."

Langdon chabo prikývol.

Vysoká lekárka sa pohybovala svižne a sebavedome ako športovkyňa. Ešte aj v beztvarej lekárskej blúze bola pružná a štíhla ako prútik. Hoci nebola namaľovaná, aspoň Langdon si nič také nevšimol, pleť mala neobyčajne hladkú, drobným kazom bolo len maličké znamienko krásy nad hornou perou. Oči jemne hnedé, no pohľad prenikavý, ako keby prežila niečo, čo prežije len málokto v jej veku.

„Doktor Marconi nehovorí dobre po anglicky,“ povedala a sadla si k nemu, „a požiadal ma, aby som vyplnila váš prijímací formulár.“ Znova sa naňho usmiala.

„Ďakujem vám,“ zachripcl Langdon.

..Dobre.“ pokračovala vecne. ..takže... ako sa voláte?"

..Róbert... 1-angdon.” odvetil po krátkom zaváhaní.

Zasvietila mu diagnostickým svetlom do očí. ..Zamestnanie?“

Tentoraz prišla odpoveď ešte pomalšie. ..Profesor. Profesor dejín umenia... a svmbológie. Na Harvardovej univerzite.“

„Ste... Američan?“

Langdon na ňu zmätene pozrel.

„To len...“ Zaváhala. ..K.eď ste sem včera večer prišli, nemali ste pri sebe nijaké doklady. Mali ste oblečené tvídové sako a na nohách hnedé poltopánky, mysleli sme, že ste Brit.“

„Som Američan,“ ubezpečil ju krátko, lebo nevládal vysvetľovať, prečo dáva prednosť dobre ušitému oblečeniu.

„Boli vás niečo?”

„Hlava,” odvetil. Po tom krátkom vyšetrení diagnostickým svetlom mu v hlave búšilo ešte viac. Našťastie si strčila pristroj do vrecka, chytila langdona za zápästie a zmerala mu tep. „Keď ste sa prebudili, kričali ste.“ pokračovala. „Neviete prečo? Nepamätáte sa'.¹”

Znova sa mu v duchu vynoril čudný obraz ženy so zahalenou tvárou, obkolesenej zvíjajúcimi sa ľudskými telami. Hľadaj a nájdeš. ..Mal som zlý sen.“

„A o čom sa vám snívalo?“

Všetko jej vyrozprával.

Doktorka Brooksová si s bezvýraznou tvárou robila poznámky. „Máte predstavu, čo mohlo byť príčinou takého desivého sna?“

Langdon pátral v pamäti a pokrútil hlavou, ktorá hneď zaprotestovala bolesťou.

..Dobre, pán Langdon.“ povedala a neprestávala Čosi písať. ..a teraz zopár rutinných otázok. Aký je dnes deň?“

Langdon chvíľu rozmýšľal. „Sobota. Spomínaní si. že som dnes išiel cez kampus... na popoludňajšie prednášky... a potom... To si pamätám ako posledné. Spadol som?“

..K tomu sa ešte dostaneme. Viete, kde sa teraz nachádzate?“

„V massachuseltskej všeobecnej nemocnici?“ tipol si.

Lekárka si čosi poznačila. „Máte niekoho, komu by ste mohli zavolať? ManZelku... deti...” „Nie.“ odvetil bez váhania. Vždy mal rád samotu a nezávislosť, ktorú mu poskytoval jeho dobrovoľne staromládenecký život, hoci musel pripustiť, že teraz by mu padla vhod nejaká dôverne známa tvár. „Mohol by som zavolať niektorému kolegovi, ale cítim sa dobre.“ Doktorka Brooksová dopísala a vzápätí prišiel ďalší lekár. Uhladil si huňaté obočie, vylovil z vrecka malý diktafón a ukázal ho lekárke. Tá prikývla a znovu sa obrátila k pacientovi.

„Pán Langdon. keď ste včera večer prišli, ustavične ste čosi mrmlali.“ Pozrela na doktora Marconiho. ktorý' zapol diktafón.

Langdon začul svoj vlastný hlas. ktorý' opakoval stále to isté: „Ve... ľúto... Vc.„ ľúto.“ „Zrejme ste chceli povedať Veľmi ľúto.“ povedala lekárka. Vrhla naňho znepokojený pohľad. „Neviete, prečo ste to vraveli? Čo vám bolo ľúto?“

Langdon blúdil v temných zákutiach svojej pamäti a znovu videl ženu so zahalenou tvárou. Stála na brehu krvavočervenej rieky uprostred ľudských tiel. Znovu ucítil pach smrti.

Náhle a inštinktívne ho premkol pocit, že mu hrozí nebezpečenstvo... a nielen jemu, ale všetkým. Napol svaly a chcel sa posadiť.

Doktorka Brooksová mu rý chlo položila ruku na hruď a prinútila ho ležať. Pozrela na bradatého lekára, ktorý pristúpil k stolu a začal čosi chystať.

Lekárka sa sklonila k Langdonovi a pošepkala mu: „Pán l,angdon, úzkosť je pri poranení mozgu bežná, no musíme vám znížiť tep. Nijaký pohyb. Nijaké vzruchy. Len pokojne ležte a oddychujte. Dostanete sa z toho. Pamäť sa vám pomaly vráti.“

Doktor pristúpil s akousi injekciou k posteli, podal ju doktorke Brooksovcj a tá jej obsah vstrekla do infúzie.

„Je to len slabé sedatívum, aby ste sa trochu upokojili “ vysvetlila mu. .ale aj proti bolesti.“ Vstala a zamierila k dverám. „Budete v poriadku, pán Langdon. A teraz spite. Keby ste niečo potrebovali, stlačte gombík na posteli.“

Zhasla a odišla aj s bradatým lekárom. ..