Pravdu ukrýva rieka rútiaca sa do ohnivého jazera

Flora Hansenová o sebe tvrdí, že je médium, a živí sa tým, že organizuje seansy a predstiera rozhovory s mŕtvymi. Po záhadnej vražde v Birgittagardene, domove pre mládež s poruchami správania, však odrazu trpí víziami, ktoré sú až príliš reálne. Zavolá na štokholmskú políciu a ohlási neuveriteľné skutočnosti. No len jeden jediný detektív je ochotný počúvať ju – Joona Linna.

Linna podrobí miesto činu dôkladnej obhliadke. Prípad je na prvý pohľad celkom jasný, hoci svedkov niet: jedna z chovankýň v noci unikla z domova a zanechala po sebe krvavú posteľ s kladivom pod vankúšom. Ale prečo Flora trvá na tom, že vražednou zbraňou bol kameň, nie kladivo? Linna odmietne prijať jednoduché riešenia. Lenže pátranie prebudí ničivé sily, tie sa neúprosne dajú do pohybu a zavedú Joonu do nebezpečného konfliktu s osobou z jeho dávnej minulosti.

Podobne ako Hypnotizér (Ikar 2010) a Zmluva podľa Paganiniho (Ikar 2011) aj krimiromán Svedkyňa ohňa vydržal celé mesiace na prvom mieste medzi najpredávanejšími knihami vo Švédsku. Ako napísal švédsky denník Dagens Nyheter, začítate sa do knihy „v metre cestou domov, pokračujete v čítaní aj pri večeri a neprestanete až do skorého rána“. Román vyšiel vo viac než pätnástich krajinách a stal sa rovnako ako predchádzajúce Keplerove knihy medzinárodnou senzáciou.

Zo švédskeho originálu Eldvittnet (Albert Bonniers Förlag, Stockholm ScandBook AB, Falun 2011) preložil Miloš Švantner.

Krv stekala na podlahu a zastriekala pevne pripevnený nábytok aj vyblednuté biblické motívy na stenách. Ofŕkala takisto strop a vystrekla až k záchodu bez dverí. Na posteli ležalo mladé dievča v ranej puberte. Bolo uložené na chrbte a tvár si zakrývalo rukami. Oblečené malo iba biele bavlnené nohavičky. Lakte spočívali na prsiach a členky boli prekrížené.
Joona počul tlkot svojho srdca, vnímal, ako sa mu tepnami tlačí krv do hlavy, cítil pulzovanie v spánkoch.
Nútil sa pozorovať, registrovať a premýšľať.
Dievča malo skrytú tvár.
Akoby sa bálo, akoby nechcelo pozrieť na páchateľa.
Než ho uložili do postele, vystavili ho veľmi hrubému násiliu.
Išlo o opakované údery tupým predmetom do čela a temena.
Bolo to len malé dievča a muselo sa strašne báť.
Pred pár rokmi bolo iba dieťaťom, ale reťaz udalostí v jeho živote ho doviedla do tejto izby, do špeciálneho výchovného zariadenia pre mládež. Možno nemalo šťastie na rodičov a náhradnú rodinu. Možno si mysleli, že sa tu bude mať lepšie.
Joona skúmal každý otrasný detail, kým nepocítil, že to už dlhšie nevydrží