Krátko po vypuknutí apokalypsy traja ľudia hľadajú, ako sa dostať zo všeobecného chaosu. Lekárku a nastávajúcu matku Lilu tak veľmi zasiahne rozšírenie epidémie a násilia, že sa radšej zatvára pred svetom a pripravuje sa na príchod dieťaťa, kým spoločnosť okolo nej sa rúca. Kittridgea, známeho pod prezývkou Posledná denverská bašta, donútili okolnosti opustiť svoju pevnosť a vydať sa na cestu autom pomedzi nakazených len s niekoľkými zbraňami a plnou nádržou. Stredoškoláčka April bojuje, aby ochránila mladšieho brata v krajine plnej smrti a rozkladu. Títo traja zistia, že nie sú sami a že práve súdržnosť im dodá nádej aj v najtmavšej noci.

O sto rokov nato sa Amy a jej priatelia ďalej bijú za záchranu ľudstva, hoci nevedia, že pravidlá sa zmenili. Nepriateľ sa vyvinul do novej podoby a nová temná sila chystá svetu niečo oveľa desivejšie ako vykynoženie všetkého živého. Za porazenie Dvanástky bude musieť niekto zo statočných bojovníkov zaplatiť najvyššiu cenu.

Dvanástka je majstrovsky napísaný, dych vyrážajúci príbeh o prežití a sebaobetovaní.

Z anglického originálu The Twelve (Ballantine Books, a division
of Random House, New York) preložil Milan Kopecký.
Verše preložila Jana Kantorová-Báliková

Keď vypadla elektrina, Bernard Kittridge, celému svetu známy ako Posledná denverská bašta, pochopil, že nadišiel čas zmiznúť.

Čudoval sa, že to trvalo tak dlho. Mestská elektrická sieť predsa nemôže fungovať bez ľudskej obsluhy, a podľa toho, čo Kittridge videl z devätnásteho poschodia, v celom Denveri už nebolo živej duše.

Neznamenalo to však, že by bol sám.

Niekoľko prvých ranných hodín – jasné, bezoblačné ráno na začiatku júna, teploty okolo dvadsiatich piatich stupňov, navečer s možným výskytom krvilačných príšer – strávil tým, že sa opaľoval na balkóne apartmánu, v ktorom býval od druhého týždňa po začiatku krízy. Bol obrovský, hotový zámok v oblakoch. Jeho majiteľ mal strohý vkus, lesklé kožené kreslá boli skôr na pozeranie než na sedenie, na lesklých travertínových podlahách ležali malé chlpaté koberčeky, sklené stolíky akoby sa vznášali vo vzduchu. Prekvapivo ľahko sa dali rozbiť. Keď Kittridge dospel k rozhodnutiu, polovica mesta bola mŕtva, preč alebo nezvestná. Policajti zdupkali medzi prvými. Rozmýšľal, že sa opevní v nejakom veľkom dome v bohatej štvrti, ale podľa toho, čo videl, usúdil, že sa musí ubytovať niekde vysoko.