Obraz našej ľudovej architektúry, ktorý prináša publikácia Janky Krivošovej Slovenská ľudová architektúra, je nielen fundovaným a komplexným pohľadom na dedičstvo našich predkov, ale je aj spomienkou na ich ruky a um, na ich dobrotivosť a fištrón, nápady a umelecký cit, s ktorým z jednoduchých materiálov, ktoré mali okolo seba, dokázali vytvoriť teplé domovy pre seba a svoje deti. I humná, maštale a chlievy pre svoj dobytok, aby ich od roka do roka živil. A sypárne pre často chudobnú úrodu. A kostoly, lebo – ako boli naši predkovia presvedčení – bez Božej pomoci sa zbožie ani zemiaky a kapusta neurodia. A technické pamiatky ľudovej architektúry, lebo zrno treba zomlieť na múku, lebo kone treba podkovať, lebo súkno treba valchovať a vodu vytiahnuť zo studne. Našťastie, v posledných desaťročiach badať záujem o dedičstvo predkov i v súvislosti s pozostatkami ľudovej architektúry. Stavby začínajú ožívať – niekedy citlivo, niekedy menej – rekonštruovať, aby v symbióze starého s novým vznikla nová kvalita bývania pre súčasnú generáciu, príp. aj budúce v kontinuite s tradíciou a dedičstvom predkov.