Hrdinka Cornwellovej detektívnych príbehov doktorka Kay Scarpettová prichádza do ženskej väznice v Savannah. Má sa tam stretnúť s odsúdenou Kathleen Lawlerovou, biologickou matkou diabolskej Dawn Kincaidovej. Tá má na svedomí niekoľko vrážd v Massachusetts vrátane vraždy svojho biologického otca a doktorkinho spolupracovníka Jacka Fieldinga. Napriek manželovmu nesúhlasu sa Scarpettová rozhodne s touto ženou stretnúť a vypočuť si ju. Chce zistiť viac o Jackovi, súdnom patológovi a bývalom zástupcovi, ako žil v súkromí a čo ho spájalo s Kathleen Lawlerovou.

Jaime Bergerová, prokurátorka a partnerka Scarpettovej netere Lucy, odišla z New Yorku do Savannahu, aby sa zaoberala prípadom ďalšej odsúdenej, tínedžerky Loly Daggettovej. Pred deviatimi rokmi ju obvinili z vyvraždenia rodiny miestneho lekára, ale celý prípad vyšetrili iba povrchne. Väznica teda osudovo spája tri ženy – Kathleen, Lolu a Jaime.

Udalosti dostanú rýchly spád, keď Kathleen po návšteve Kay Scarpettovej za zvláštnych okolností zomiera. A Jaime Bergerová, s ktorou sa doktorka stretla v noci na neskorej večeri, na ďalší deň nedvíha telefón, nereaguje na odkazy. Napokon ju nájdu mŕtvu... Je to náhoda, alebo majú tieto udalosti nejakú súvislosť s odsúdenou Lolou? Alebo všetko smeruje k tomu, aby sa do niečoho vážneho zaplietla sama doktorka Scarpettová?

Z anglického originálu (G. P. Putnam’s Sons, Little, Brown, London 2012) preložila Miriam Ghaniová.

Kuchyňa vyzerá rovnako, ako keď som včera v noci odchádzala, okrem fľaštičky s antacidmi na pulte. Tá tam určite nebola, keď som umývala riad a odkladala zvyšné jedlo. Ani Jaimina veľká hnedá kabelka nie je prehodená cez operadlo stoličky, kde som ju videla včera a kam si ju zavesila, keď prišla s jedlom z Broughton and Bull. Kabelka teraz leží na koženej pohovke v obývačke a jej obsah je vysypaný na konferenčnom stolíku. Nezastavujeme sa však, aby sme sa pozreli, či niečo nechýba alebo čo v nej mohla hľadať. Spolu s Changom kráčam za Marinom chodbou s podlahou z tvrdého dreva vedúcou do hlavnej spálne vzadu.
Cez pootvorené dvere vidím časť postele a pokrčenú zeleno-hnedú posteľnú bielizeň. Vidím aj Jaime v hnedom župane, nemá ho poriadne stiahnutý. Leží dolu tvárou, pery má vykrútené nabok, ruky a hlava jej visia z postele. Jej poloha sa podobá polohe človeka, ktorý zomrel v spánku, podobá sa na polohu Kathleen Lawlerovej, ako keby v posledných chvíľach života obe zápasili, bojovali s agóniou. Nočné lampy sú rozsvietené, závesy na oknách zatiahnuté.
„Doriti,“ zopakuje Marino. „Ježiši.“ Podídem k Jaime bližšie, cítim zápach spáleného ovocia a rašeliny. To, čo vonia ako škótska, je rozliate po nočnom stolíku, je tu aj prevrátený pohár a vedľa neho prázdna základňa na bezdrôtový telefón.
Dotknem sa Jaiminej šije, aby som nahmatala pulz. Je však studená, posmrtné stuhnutie jasne hmatateľné.