Príbeh malého, výnimočne nadaného dievčatka, ktoré v sebe objaví schopnosť pohybovať predmetmi na diaľku Vás pravdepodobne prinúti - ako sa to stalo miliónom detí, ale i dospelých na celom svete - nepustiť knihu z rúk prv než ju dočítate. Vďaka deju plnému napätia, originálnych nápadov a svojrázneho, niekedy až čierneho humoru sa kniha stala ihneď po prvom vydaní v roku 1988 bestsellerom. K úspechu knihy prispievajú aj nenapodobiteľné ilustrácie jedného z najrenomovanejších britských ilustrátorov, Quentina Blaka, dlhoročného spolupracovníka R. Dahla. S potešením predkladáme túto knihu slovenským deťom, ale aj všetkým dospelým, ktorí si chcú v zhone všedného dňa pripomenúť zázračno detskej duše.

Ukážka z knihy: Matilda

Takými rodičmi boli pán a pani Červohorskí. Mali syna Michaela a dcéru Matildu. Matilda im bola príťažou, čímsi, čo musíte znášať, a keď príde čas, tak to chytíte a odhodíte. Pán Červohorský a pani Červohorská sa už ohromne tešili na tú chvíľu, keď budú môcť Matildu chytiť a odhodiť niekde ďaleko. najlepšie až za hranice krajiny alebo ešte ďalej.

Je dosť smutné, ak rodičia považujú svoje PRIEMERNÉ dieťa za príťaž a bremeno, ale akosi oveľa smutnejšie, ak ide o VÝNIMOČNÉ, myslím tým citlivé a nadané dieťa. Matilda bola citlivé, ale predovšetkým výnimočne nadané dieťa. Mala takú bystrú hlavičku a tak rýchlo sa učila, že by si to všimli aj tí najobmedzenejší rodičia. Matildini rodičia však boli takí zadubení a pohrúžení do svojich malicherných problémov, že na svojej dcére nespozorovali nič mimoriadne. Ak mám povedať pravdu, pochybujem, že by si niečo všimli, aj keby sa dovliekla domov so zlomenou nohou.

Matildin brat Michael bol celkom obyčaný chalan, ale ako som už povedal, nad jeho sestričkou by ste vyvaľovali oči. Keď mala JEDEN A POL ROKA, vedela už správne hovoriť a poznala toľko slov ako väčšina dospelých. Namiesto toho, aby sa tomu rodičia tešili, nazývali ju malým táradlom a prísne ju napomínali, vraj: dievčatko má byť vidieť, ale nie počuť...