Prečo dievčatá na sviatok Lucie búchali varechami na kurín? Prečo gazda na jar vkladal do prvej brázdy škrupinky z vajca? Prečo sa na svätého Jána nemalo vynášať z domu mlieko? Komu z rodiny patrilo stehno z martinskej pečenej husi?

Odpovede aj na tieto otázky nájdete v knihe Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch, ktorá na jednej strane ponúka zasvätený súhrn základných informácií o ľudovom zvykosloví, na druhej až nečakane pútavé a zábavné čítanie. Najmä vďaka bohatému výberu ukážok ľudovej slovesnosti či úryvkov z literárnych diel na túto tému, ale v neposlednom rade aj zásluhou pôvabných ilustrácií.

Je to kniha určená pre celú rodinu. Jej text sa člení na štyri kapitoly podľa štyroch ročných období, zoradené však v súlade s priebehom cirkevného roka, o ktorý sa po stáročia opieral svet zvykov, obradov a sviatkov našich predkov.

Ukážka z knihy: Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch

Čas dlhých nocí a čakania na svetlo

Novembrové dni sa skracujú, hmlisté rána sú čoraz studenšie a na začiatku decembra už cítiť vo vzduchu sneh. Prichádza zima. Toto ročné obdobie vnášalo do života roľníckej rodiny výraznú zmenu. Práce na poliach utíchli, gazdovia získali čas na rozličné činnosti, ktorým sa v ostatných častiach roka nemohli venovať. Napríklad opravovali poľnohospodárske náradie, aby bolo po zime v perfektnom poriadku, kontrolovali všetky stavby na gazdovstve, aby ich víchry a fujavice, nedajbože nepoškodili, chystali palivové drevo, ktorého nikdy nebolo dosť, a využívali svoju zručnosť v práci s drevom na stružlikanie užitočných vecí do domácnosti, ale zhotovovali aj nové hrable, kosiská a poriská.

Uvoľnenie z kolotoča hospodárskych prác a zároveň skorý súmrak žičili spoločenskému životu. Oveľa častejšie sa konali rozličné susedské, rodinné či priateľské stretnutia. Osobitnú príležitosť na takéto kontakty ponúkali priadky a páračky, ktoré sa začínali už na jeseň. Na priadkach sa premlelo všeličo, ostrý jazyk priadok bol príslovečný... Utvárala sa tu akoby verejná mienka dedinského spoločenstva. V kúdeľnej izbe, podobne ako pri zimných debatách chlapov v krčme, si nové generácie cez príbehy a spomienky na živelné pohromy či vojny nenásilne osvojovali tradičné životné skúsenosti. Najmä sa tu však uchovávalo vzácne bohatstvo ľudovej slovesnosti v podobe rozprávok, povestí a poverových príbehov.

Advent

Nástup zimného obdobia často splýval s adventom, čiže so začiatkom cirkevného roka. Cirkevný rok sa v stredoveku začínal Veľkou nocou alebo Vianocami. Veľkonočné obdobie ostalo jeho najvýznamnejším úsekom aj po presune tohto termínu na prelom novembra a decembra, teda na začiatok adventu. Pojem advent pochádza z latinského slova adventus, čo môžeme  preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom. Do cirkevného roka ho zaviedol roku 600 pápež Gregor Veľký. Najskôr trvalo až osem týždňov, aleod roku 922 (pápažom bol vtedy Ján X.) platí, že ide o štvortýždňové obdobie a prvá adventná nedeľa je vždy tá, ktorá je najbližšia k poslednému dňu novembra.

Adventu patrí vcelku liturgického roka osobitné postavenie ako času preniknutému duchom očakávania a príprav na veľké udalosti spojené s narodením Ježiša krista. Prípravy na Vianoce sa chápu predovšetkýcm v duchovnom zmysle a ich základom má byť celkové stíšenie, pokánie, skoncovanie so zlozvykmi a neresťami nakopenými za celý rok, aby sa mohlo hovoriť o skutočnom novom začiatku nielen v živote cirkevného spoločenstva, ale aj v živote každého kresťana. Bolo treba, okrem inéo, pomeriť sa s hnevníkmi a napraviť spáchané zlo, čo nebývalo v rámci dedinského spoločenstva také jednoduché a neraz si to, najmä od hrdých gazdov, žiadalo veľa sebazaprenia. K štedrovečernému stolu si však mali sadať len tí, čo si urovnali všetky sváry nazbierané cez rok, zabudli na odplatu zla zlým a vzájomne si odpustili. V advente sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o tzv. malom pôste. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje. Po Slovensku sa žartovne hovorilo, že v advente aj psy tichšie brešú... Advent bol, pravdaže, aj obdobie prípravy domácností na nastávajúce sviatky. Tak, ako to poznáme dodnes, bolo treba všetko vyčistiť, vyprať šatstvo a poumývať okná. V závere adventu prišiel čas sa vypekanie koláčov, pečenie oblátok, na zabíjačky, prvé stáčanie mladého vína a podobné činnosti...