Tri romány, ktoré vznikli v rôznych obdobiach, dva posledné sú nedokončené. Autorka aj v nich vykresľuje neľahké osudy ženských hrdiniek v Anglicku v 18. a 19. storočí, hoci román Watsonovci sa z tohto rámca trochu vymyká, opäť nechýbajú detailné opisy charakterov i prostredia, a aj tentoraz čitateľom ponúka množstvo postáv.

Od jej predchádzajúcich próz sa však odlišujú Austenovej pohľadom na svet.
Najmä román Lady Susan je dôkazom, že naň nehľadí cez ružové okuliare.
Sanditon je jej posledné dielo a román Watsonovci sa ako jediný zachoval v rukopise.

Všetky tri prózy vychádzajú prvý raz v slovenskom preklade.

Ukážka z knihy:

„Ale aj Penelope má starosti,“ pokračovala slečna Watsonová. „Trpko ju sklamal Tom Musgrave, ktorý preniesol svoju pozornosť zo mňa na ňu a jej sa veľmi páčil, ale ten nikdy nemá vážny záujem, najprv ju dosť dlho ťahal za nos a potom ju odvrhol kvôli Margarét, a chuderu Penelope to veľmi zasiahlo. Odvtedy sa pokúša nájsť si nejakú partiu v Chichesteri, nechce nám síce prezradiť, o koho ide, ale ja si myslím, že je to starý boháč doktor Harding, ujo priateľky, ku ktorej chodieva, a už si s ním veru dala dosť námahy a stratila s ním priveľa času. Keď tam nedávno odchádzala, tvrdila, že to je naposledy. Určite si nevedela, načo do Chichesteru chodieva, a sotva si mohla uhádnuť, čo ju tam zo Stantonu ťahá práve vtedy, keď sa po toľkých rokoch vraciaš domov.“

„To veru nie, o tom som ani netušila. Iba som si pomyslela, že je smutné, keď sa práve vtedy sľúbila pani Shawovej. Dúfala som, že nájdem všetky sestry doma, aby som sa s nimi naraz spriatelila."

„Mám podozrenie, že doktor dostal záchvat astmy a že sa preto za ním ponáhľala, Shawovci stoja na jej strane. Aspoň si to myslím, ale mne nehovorí nič. Tvrdí, že sa drží vlastných rád, vraví, a má pravdu, že priveľa kuchárov polievku pokazí.“

Je mi ľúto, že sa tak trápi,“ ozvala sa Emma, „ale jej zámer a názory sa mi nepáčia. Asi sa jej budem báť. Musí mať príliš mužskú a odvážnu povahu. Až tak sa pachtiť za manželstvom, prenasledovať nejakého muža, len aby sa vydala, to sú veci, ktoré ma vyvádzajú z miery, nechápem ich. Chudoba je síce zlá, ale pre vzdelanú a citlivú ženu by nemala byť, nesmie byť tým najväčším nešťastím. Radšej by som sa stala učiteľkou hoci aj v škole, a pritom si nič horšie neviem predstaviť, než by som si vzala muža, ktorého nemám rada.“

„A ja by som radšej urobila hocičo iné, než sa stala učiteľkou v škole,“ zareagovala sestra. Ja som bola v škole, Emma, a viem, ako tam žijú, ty si tam nebola.