Danny žije so svojím oteckom v drevenej maringotke za mestom. Otec sa stará o svojho synčeka naozaj vzorne. Až raz ... v jednu noc ... V jednu tmavú noc je otec nútený svojmu synovi odhaliť o sebe veľké tajomstvo, o ktorom doteraz Danny nemohol nič tušiť. Toto tajomstvo celkom zmení ich život, dni začnú plynúť oveľa rýchlejšie ako doteraz, vyplnené vzrušujúcimi udalosťami. Spoločne prežité dobrodružstvá ich vzťah ešte viac upevnia, pretože každé dieťa si zaslúži rodiča, ktorý je „samé prekvapenie."

Hlboké temné tajomstvo môjho ocka

Takto som vyzeral, keď som mal deväť rokov. 

Obrázok vznikol tesne predtým, než všetky tie vzrušujúce udalosti začali a ja som nemal ani najmenšie starosti na tomto svete. 

Keď budete starší, zistíte, tak ako som i ja zistil v tú jeseň, že žiadny otec nie je dokonalý. Dospelí ľudia sú zložité, tajomné a čudácke bytosti. Niektorí majú čudáckejšie čudáctva a tajomnejšie tajomstvá než tí druhí, ale všetci, vrátane vašich vlastných rodičov, majú v rukáve skrytý jeden či dva čudné zvyky, ktoré by vám hádam aj dych vyrazili, keby ste o nich vedeli. 

Zvyšok tejto knihy je o jednom najsúkromnejšom a najtajnejšom zvyku môjho otca a o zvláštnych dobrodružstvách, do ktorých nás oboch dostal. 

Všetko sa to začalo v jeden sobotný večer. Bola to prvá septembrová sobota. Tak ako zvyčajne sme sa ocko a ja okolo šiestej spolu navečerali v maringotke. Ja som potom šiel spať. Ocko mi vyrozprával pekný príbeh a pobozkal ma na dobrú noc. Zaspal som. 

Ani neviem, prečo som sa v tú noc prebudil. Ticho som ležal a načúval, či sa z lôžka nado mnou ozýva ockov dych. Nepočul som nič. Bol som si istý, že ocko tam nie je. Znamenalo to, že sa vrátil do dielne, aby dokončil prácu. Často tak robil potom, ako ma uložil spať. 

Načúval som, či sa z dielne neozvú známe zvuky – slabé ťukanie kovu o kov alebo úder kladivka. Tieto zvuky uprostred noci ma vždy nesmierne upokojovali, lebo prezrádzali, že môj ocko je nablízku. 

Ale v tú noc sa z dielne neozývalo nič. Na čerpacej stanici bolo ticho. 

Vyliezol som z postele a pri umývadle som našiel škatuľku zápaliek. Škrtol som jednu a pridržal som ju pri čudných starých hodinách, ktoré viseli na stene. Bolo jedenásť hodín a desať minút. 

Podišiel som k dverám maringotky. „Oci,“ ozval som sa slabúčko. „Si tam, oci?“

Žiadna odpoveď. 

Za dverami maringotky bola z vonkajšej strany asi štyri stopy nad zemou drevená plošinka. Stál som na nej a obzeral som sa dookola. „Ocko!“ volal som. „Kde si?“

Zasa žiadna odpoveď. 

V pyžame a bosý som zbehol dolu schodmi maringotky a zamieril som k dielni. Zažal som svetlo. Staré auto, na ktorom sme cez deň pracovali, tam bolo, ale môj otec nie. 

Už som vám povedal, že nemal vlastné auto, takže neprichádzalo do úvahy, že by sa šiel previesť. Neurobil by to, ani keby ho mal. Bol som presvedčený, že by ma z vlastnej vôle nikdy nenechal v noci samotného na čerpacej stanici. 

To znamená, rozmýšľal som, že určite náhle zamdlel od nejakej strašnej choroby alebo spadol a udrel si hlavu. Ak ho mám nájsť, potrebujem svetlo. Zo stolíka v dielni som vzal baterku. 

Nazrel som do kancelárie. Prešiel som okolo nej i za ňu, hľadal som aj za dielňou. Bežal som cez políčko do záchoda. Nebol tam. 

„Ocko!“ volal som do tmy. „Ocko! Kde si?“

Bežal som späť k maringotke. Zasvietil som baterkou na jeho posteľ, aby som sa celkom uistil, že tam nie je. 

Vo svojej posteli nebol. 

Stál som v tmavej maringotke a po prvýkrát vo svojom živote som pocítil paniku. Naša čerpačka bola ďaleko aj od tej najbližšej farmy. Vzal som z postele deku a prehodil som si ju cez plecia. Potom som vyšiel von z maringotky, posadil som sa na plošinku a nohy som si oprel o najvyšší schodík. Na oblohe žiaril nový mesiac a veľké pole za cestou vyzeralo v mesačnom svite bledé a pusté. Bolo mŕtvolné ticho. 

Z anglického originálu Danny the Champion of the World, vydaného nakladateľstvom Penguin Books Ltd v Londýne (Puffin Books) v r. 1977, preložila Soňa Preložníková.

ROALD DAHL je najznámejším autorom detských kníh minulého storočia. Jeho príbehy pre deti sú fascinujúce, provokujúce, zábavné i dojemné. Stále je najlepším rozprávačom príbehov na svete. 

„Dahlovky“ čítajú aj deti, ktoré inak nečítajú. A s radosťou si ich prečítajú aj rodičia.

„Ak máš pekné myšlienky, budú ti vyžarovať z tváre ako slnečné lúče a vždy budeš vyzerať pekne.“ (R. Dahl)

QUENTIN BLAKE (1932), jeden z najuznávanejších britských ilustrátorov, tvorca komiksov, dlhoročný prispievateľ do časopisov Punch, Spectator a mnohých iných, začal ilustrovať knihy pre deti začiatkom 60. rokov. Ilustroval knihy Roalda Dahla a mnohých iných prominentných britských tvorcov detských kníh. Spolupráca s Roaldom Dahlom bola významným obdobím jeho súkromného i profesionálneho života. Ide o mimoriadne vzácny prípad súladu dvoch autorských poetík. Blake napísal a ilustroval aj vlastné knihy pre deti. V roku 1988 dostal cenu OBE.