Mystika dnes na Západe konečne začína strácať příhanu, ktoré na nej lipol celé stáročia. Významní predstavitelia západnej kultúry k nej už pristupujú vážne as rešpektom, zisťujú, že bez nekvietistické, svetu otvorené mystické spirituality je každá kultúra po náboženskej stránke neúplná. Pokusom o ujasnenie si, o čo v mystike vlastne beží, ao hľadaní odpovede na dôležité otázky s ňou spojené sú aj tieto eseje. Snaží sa predovšetkým osvetliť povahu mystickej skúsenosti v jej vyšších polohách a zisťujú neprevoditeľnosť bezprostredne-skúsenostné stránky poznanie na stránku teoreticky určovanou.Autor charakterizuje najvýznamnejšie typy skúsenosti intuície a načrtáva mierky adekvátnosti jej výkladu. Tematizuje fenomén vnútornej premeny jedinca, ktorý odhalil svoju ontologickú svojbytnosť a presunul centrum žitia z osoby na vnútornú hlbinu. Pokiaľ ide o metafyzická koncepčná určenie intuitívne zakúšania, myslením vposledku neuchopiteľné av tomto zmysle nemysliteľné absolútnu Prítomnosti, rozlišuje autor medzi ich pôvodnými, mnohonásobne metaforickými či symbolickými prevláda-metafyzickým verziami a ich neskoršími odvodenými a až sekundárne dôležitými verziami teoreticko-metafyzickým.