V knihe Ľubošova finta ŠÚ vacsinou príbehy z rozhlasovej Pálenice Borisa Filan. Teší ma, že mi v rozhlase celé roky poskytujte taký priestory. Keby som mal sám seba namaľovať, bol by to obraz stromu. Na jeho Konaré by sadali vtáci neskutočných príhod a voňavých kníh. Celý život pozorujte, prežívajú a čítam neuveriteľné veci, ale tú naozajstnú radosť z nich cítim, až ked o nich niekomu porozprávam. Mozem vám to potvrdiť právo Ľuboš, môj najdávnejší kamarát a sused. Ako chalan som k nim do bytu vbehol aspoň desaťkrát za deň. A hneď od dverí som zo seba sypal, čo úžasné som v ten deň videl, čítal a pocul. Napríklad, čo povedala nášmu Kuric jeho manželka, ked ho priniesol k MDŽ snežienky. Sú situáciám, myšlienky a obrazy, ktore ma oslníte ako stowatová žiarovka za slnečného dňa.