Krista Bendová je skvelou autorkou humoristickej literatúry pre deti. Pri jej písaní sa nielenže dobre zabáva, ale aj deťom poskytuje naozajstné čitateľské potešenie.
Príbeh pätnástich opičiek, (Jupko, Fricko, Mikinko, Jumbo, Kikinko, Pepenke, Bajkal, Nanuk...), troch podarených bračekov, ich trpezlivej a láskavej mamy a milujúcich starých rodičov vtiahnu čitateľa do ríše ľudských výmyslov, hier a dobrodružstiev.
Bonusom knihy je Frickova tajná reč, ktorá má neuveriteľnú čarovnú moc. Kniha s ilustráciami Boženy Plocháňovej vychádza v novej typografickej úprave Svetozára Mydlu.

Ukážka z knihy: Opice z našej police

ÚVOD

Keby sme boli šli vtedy v sobotu do kina, boli by sme videli film. Možno dobrý, možno zlý, to nikto nevie. Keby sme boli šli do cukrárne, boli by sme jedli zmrzlinu. Možno by nás bolelo z nej brucho. A možno by nebolelo. Ani to nikto nevie.

Ale my sme šli do zoologickej záhrady. A tam sa nám prihodila jedna vec, pre ktorú je potrebné napísať tento opičí román.

Najprv sme pozerali orly, supy a rôzne dravé vtáctvo.

Potom sme sa dívali na medvede.

Nakoniec sme prišli k veľkým klietkam, v ktorých žijú opice. Šimpanzy. Ohromne fajn. Starý šimpanz, šimpanzica a dve strašne malinké šimpanziatka.

Na opičej strane boli teda štyri šimpanzy a na našej strane, pred klietkou, strašne veľa detí a rôznych dospelých ľudí. Medzi nimi aj naša rodina a v nej traja chlapci: Samko, Ferko a Jožko. A jedna mama.

Opice robili všelijaké kúsky, skákali ako opice a tí dvaja malí sa naháňali a bili ako ľudia. Vlastne ako deti.

Bolo to smiešne a na našej strane sa všetci smiali. Opice sa nesmiali, len sa naháňali a starý šimpanz bol nahnevaný a škaredo sa na nás mračil.

Vtedy povedal Jožko:

- Jéééj, tí maličkí vyzerajú celkom ako Fricko... - a naša rodina povedala:

- Naozaj, úplný Fricko!

Potom zakričal Samko: - Ten starý vyzerá ako Starý otec!...