Kniha Anna zo zeleného domu prináša veselé i smutné príbehy siroty Anny, ktorú si adoptujú dvaja prostí vidiečania - súrodenci Marilla a Matej Cuthbertovci.
Temperamentná Anna s bohatou fantáziou a predstavivosťou spôsobí Marille a Matejovi spočiatku veľa starostí svojimi neuvedomelými výčinmi, no napokon majú z nej radosť, ich život dostane nový zmysel a čoskoro si ho už bez Anny ani nevedia predstaviť.
Spisovateľka v celom rade týchto kníh naplno rozvinula svoj rozprávačský talent, fantáziu, zmysel pre humor, a tak sa Anna stáva hrdinkou všedných i nevšedných príbehov, odohrávajúcich sa na Ostrove princa Eduarda v prostredí nádhernej prírody.

Ukážka z knihy: Anna zo zeleného domu 

„Tak teda počuj, Marilla. Ja ti zasa vravím, že je to od vás praobyčajná pochabosť že je to riskantné a nič viac. Vecí neviete, koho dostanete do domu. Prijímate cudzie dieťa do domu a do rodiny, a neviete o ňom celkom nič; neviete, čo sa v ňom skrýva, akú má povahu, z akých rodičov pochádza a čo sa napokon z neho vykľuje. Veď len pred týždňom som čítala v novinách, ako istý gazda so ženou, bolo to kdesi v zá­padnej časti ostrova, si vzali chlapca zo sirotinca a on im v noci podpálil dom - a podpálil ho náročky, Marilla. Tak­mer ich upiekol v posteli na oškvarky. A viem o ďalšom prí­pade. v ktorom adoptovaný chlapec píjal vajíčka - a nie a nie ho od toho odučiť. Keby ste sa boli so mnou poradili - ale kdeže, to ty neurobíš, Marilla - bola by som vás varovala, aby ste si. preboha, také niečo vyhodili z hlavy, tak veru.“

Táto Jóbova útecha Marillu zrejme ani neurazila, ani ne- poplašila. Plietla pokojne ďalej.

„Nepopieram, že je čosi na tom. čo hovoríš, Radiel. Sama som sa toho trochu obávala. Ale Matej si nedal povedať. Keď som videla čo a ako. povolila som. Matej si málokedy dačo zaumieni, takže keď sa to už raz stane, pokladám si za povinnosť ustúpiť. Že je to riskantné? Nuž riskantné je tak­mer všetko, čo sa na tomto svete robí. Riskantné je mať aj vlastné deti, keď sa to lak vezme nevydaria sa vždy. A po­tom, Nové Škótsko je celkom blízko nášho ostrova. To nie je tak, ako keby sme lu> brali dakde z Anglicka alebo zo Spoje­ných štátov. Nemôže byť veľký rozdiel medzi ním a nami.“

„Dúfam, že to dobre dopadne,“ povedala pochybovačné pani Rachel. „Lenže potom nepovedz, že som ťa nevarovala, keď ti podpáli Zelený dom alebo nasype strychnín do studne. Počula som, že sa taký prípad stal v New Brunswicku. Vypa­ratilo to dieťa zo sirotinca a celá rodina zomrela v ukrutných bolestiach. Lenže v tom prípade to bolo dievča.“ 

 ..Nuž my si neberieme dievča,“ poznamenala Marilla, ako­by otravovanie studní patrilo iba medzi ženské vlohy a od chlapca by niečo také nevystalo. „Ani na um by mi neprišlo pokúsiť sa o výchovu dievčaťa. Čudujem sa pani Spencero- vej, že sa na niečo také podobrala. Ale ona je už taká; ne­dbala by adoptovať celý sirotinec, ak si to raz vezme do hla­vy.“

Pani Rachel by hádam i bola ostala, kým príde Matej do­mov so svojou adoptovanou sirotou. Keď však uvážila, že sa nevráti skôr než o dve hodiny, rozhodla sa zájsť na návršie k Róbertovi Bellovi a tam rozpovedať túto novinku. Istotne vyvolá senzáciu, akej niet široko-ďaleko, a pani Rachel ná­ramne rada vyvolávala senzácie. Pobrala sa teda preč. Maril- le sa trochu odľahčilo, lebo pesimizmus pani Rachel začal aj v nej prebúdzať dávne pochybnosti a obavy.

„Nuž teda, v mene všetkého, čo bolo alebo čo bude!“ zvo­lala pani Rachel, keď opát bezpečne kráčala po chodníku. „Iste sa mi sníva. Ale ľutujem to drobča, naozaj ho ľutujem. Matej a Marilla nemajú o deťoch ani potuchy a iste budú oča­kávať od neho viac rozumu a rozvážnosti ako od vlastného deda, ak nejakého deda dakedy mali, o čom pochybujem. Ani si to neviem dobre predstaviť-decko v Zelenom dome. Nikdy tam decko nebolo, lebo Matej a Marilla boli už dospe­lí. keď postavili nový dom. Ba keď sa človek nad tým zamy­slí, ktovie, či tí dvaja boli dakedy deťmi. Ani za svet by som nechcela byť v koži takej siroty. Veľmi ho ľutujem, chúďa, naozaj ľutujem.“

Srdce pani Rachel prekypovalo novými dojmami, nuž ich zverovala šípovým kríkom. Ale jej súcit by bol býval ešte hlbší a dôkladnejší, keby bola mohla zazrieť dieťa, čo v tej is­tej chvíli trpezlivo čakalo na zastávke Bright River.